Tajomstvo najstaršej rieky sveta: Našli v nej 380 miliónov rokov starú rybu s ostrými tesákmi

Žila pred 380 miliónmi rokov v čase, keď v období stredného devónu došlo ku kritickému poklesu hladín kyslíka v moriach. Práve táto skutočnosť by mohla vysvetľovať, prečo ryba mohla dýchať netypickým spôsobom. Nový druh bol nájdený v rieke Finke, ktorá je považovaná za jednu z najstarších riek na svete. Ide o jednu z najznámejších fosílnych lokalít na tomto kontinente a bola domovom množstva bizarných prastarých živočíchov. Ako uvádza portál IFLScience, najnovšie sa k nim pridala aj táto ryba.

Dravá ryba nesie názov Harajicadectes zhumini a podrobne ju opísal medzinárodný tím výskumníkov vedený paleontológom Brianom Choom. Názov je odvodený od miesta, na ktorom sa našli fosílie v pieskovcovom člene Harajica, a starovekého gréckeho slova dēktēs (hryzenie). "Túto novú formu lalokoplutvých rýb sme našli v jednom z najvzdialenejších fosílnych nálezísk v celej Austrálii. Nachádzala sa asi 200 kilometrov smerom na západ od mesta Alice Springs," vysvetlil spoluautor štúdie a profesor John Long, ktorý je popredným austrálskym odborníkom na fosílne ryby.

Druhá časť mena vznikla na počesť profesora Min Zhu z Chinese Academy of Sciences v Pekingu. Inštitúcia mu pripisuje uznanie za to, že urobil jedinečný vedecký príspevok k štúdiám morfológie, histológie, fylogenézy, biogeografie a evolučnej histórie viacerých skorých skupín stavovcov. Okrem hrôzostrašných tesákov je tento druh unikátny svojou nezvyčajnou kombináciou dýchacieho ústrojenstva.

Nemal totiž len typické žiabrové dýchanie, ktoré si zvyčajne spájame s rybami, ale zistilo sa, že mal i veľké otvory na vrchu lebky, ktoré takisto slúžili na dýchanie. Predpokladá sa, že tieto špirálovité štruktúry im uľahčovali povrchové dýchanie vzduchu, pričom aj súčasné africké bichirotvaré ryby (označované ako žijúce fosílie) majú podobné štruktúry na nasávanie vzduchu z vodnej hladiny.