Vedci objavili dávno stratený jazyk na 4-tisícročných doskách. Mnohí neverili, že existuje

Vedci objavili a dekódovali dávno stratený jazyk, ktorý našli na dvoch 4-tisíc rokov starých hlinených doskách. Tabuľky, ktoré ľudia našli pred desiatkami rokov v Iraku, na prvý pohľad obsahovali len text už v predtým známom dialekte. Ako však informoval portál Vice, na jednej z nich sa nachádzal jazyk, pri ktorom mnohí pochybovali o jeho existencii.

Dosky študovali od roku 2016 výskumníci Manfred Krebernik a Andrew R. George, pričom v januári 2023 uverejnili svoje zistenia vo francúzskom časopise Revue d’assyriologie et d’archéologie orientale. Štúdia ukázala, že obe tabuľky sú popísané na šírku. "Text dosiek je rozdelený zvislou čiarou do dvoch stĺpcov podľa spôsobu zapisovania v slovníkoch. To je typické pre babylonskú pedagogickú vedu," uviedli.

Neskôr však dvojica zistila, že na tabuľkách sa tiež nachádza niečo, čo predtým nikdy nevideli. Išlo o stratený jazyk, o ktorom mnohí pochybovali, že vôbec existuje. Na svete totiž nebolo dostatočné množstvo zachovaných príkladov o tomto jazyku. "Sú to ľavé stĺpce dvoch dosiek, ktoré poskytujú pozoruhodný obsah. Je na nich text, ktorý má veľa podobností so severozápadným semitským jazykom," dodali.

Analýzou slov a viet boli vedci schopní odvodiť, že dialekt na ľavej strane je pravdepodobne vyhynutý jazyk Amorejcov, pričom na pravej strane je akkadský ekvivalent. Výskumníci dodali, že tento prastarý jazyk je predchodcom hebrejčiny a doteraz sme z neho vedeli len pár slov. "Naše znalosti boli také žalostné, že niektorí experti pochybovali, či takýto jazyk vôbec existuje," povedali vedci.

Dosky tiež odhaľujú informácie o komunitách a viere Amorejcov, pričom jedna časť pozostáva z božích mien. Okrem formátu majú obe tabuľky medzi sebou aj ďalšie zaujímavé podobnosti. "Výnimočnosť ich obsahu môže naznačovať, že pochádzajú z rovnakého skriptória. Sú dostatočne podobné v rukopise a môžu byť dokonca dielom toho istého pisára," uviedli autori.

Štúdia však spustila aj vlnu kritiky, pretože výskumníci sa primárne spoliehali na fotografie dosiek. Obe sú totiž súčasťou súkromných zbierok, pričom jednu z nich vlastní Jonathan a Jeannette Rosenovci a druhá patrí kolekcii v Londýne. Aj napriek tomu však vedci veria, že výsledky bolo dôležité zverejniť. "Súčasní autori sa držia názoru, že bolo vhodnejšie odhaliť klinopisnú tabuľku až po intenzívnom osobnom štúdiu nápisov," napísali autori.