Slovenský Černobyľ: Deti mali krivé chrbtice a skazené zuby. Udalosti vymazali obec z mapy

V obci pri Žiari nad Hronom žilo 1 380 obyvateľov. Tí sa však museli z obce vysťahovať. O tom, že dedina zmizne z povrchu zemského, rozhodla československá vláda v roku 1960. Najväčšiu obec Žiarskej kotliny zničila hlinikáreň a miestni nemali inú možnosť, len odísť, uvádza portál Pravda. Na tragédiu však spomínajú do dnešných dní. Čo sa odohralo v obci Horné Opatovce?

Obec bola úradne zrušená v roku 1969. Dnes je prezývaná ako dedina duchov a označujú ju za slovenský Černobyľ. Problémom bola výstavba závodu na výrobu hliníka. Škodlivé splodiny totiž zasiahli do prírody a v neposlednom rade aj do ľudských životov. V obci je dnes zanechaný len cintorín, škola, kultúrny dom a kostol, pri ktorom je skládka. Podľa miestnych je skládka v blízkosti kostola, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, nedôstojná a urážlivá.

Tragédia začala v roku 1951, keď vtedajšia vláda rozhodla, že v obci bude strategický podnik. To, čo sa v ňom bude vyrábať, bolo vtedy prísne tajné. Nikto sa ani len nepýtal obyvateľov, aký majú názor na túto stavbu a či s ňou súhlasia. Počiatočné rozčarovanie vystriedala eufória z toho, že miestni budú mať prácu blízko domu. Potom, ako sa spustila výroba, sa v obci začali diať nezvyčajné veci.

Napríklad ženy nechápali, prečo sú okná aj po veľmi precíznom umytí nepriehľadné a chlapci, ktorí hrali futbal, prišli domov špinaví od čiernej mastnej hmoty. Dobytok nedokázal stáť na nohách, uhynuli včely, stromy prestali rodiť a čerstvo napadnutý sneh bol na druhý deň čierny. Následne sa začal zhoršovať aj zdravotný stav ľudí z obce a deti boli oveľa chorľavejšie. Krivili sa im chrbtice a zuby sa im častejšie kazili.

V roku 1959 sa tým začalo zaoberať aj Predsedníctvo zboru povereníkov. Obyvateľom škodili látky ako oxid siričitý, arzén, oxid hlinitý, uhlíkový prach, fluorovodík či polycyklické uhľovodíky. Z toho dôvodu sa rozhodlo o zrušení obce a poslední obyvatelia z nej odišli v júli 1969. Na toto obdobie spomína aj Alojz Mokroš, ktorý mal v tom čase 23 rokov, manželku a dcéru. Priznal, že si uvedomoval, čo sa v obci deje a najviac ho prekvapil sneh, ktorý ešte večer pekne poletoval, no ráno bol čierny.

Kedysi čulá obec začala pustnúť a zostávali v nej najmä starší obyvatelia. Väčšina z nich odišla do Žiaru nad Hronom či do iných kútov Slovenska a sveta. Autobus tam šiel iba dva razy do dňa, nesvietili ani pouličné lampy a zatvoril sa obchod aj kino. Z obce obyvatelia odchádzali s veľkou nevôľou a zničilo to mnohé rodinné či susedské vzťahy. Ľudia síce dostali finančné kompenzácie, no tie ani zďaleka nepokryli materiálne a iné straty.

O výstavbe tohto závodu sa uvažovalo od roku 1950. Rozhodovalo sa o dvoch miestach, a to Sv. Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom) a Modrom Kameni. Napokon sa rozhodlo, že fabrika bude stáť v Sv. Kríži. V novembri 1951 sa tak začala výstavba v susedstve Opatoviec. Miesto, kde sa Opatovčania rok čo rok stretávajú, je kostol. Deje sa tak každý september, no ľudí, ktorí prichádzajú na toto stretnutie, je čoraz menej.

Podľa ekológa Vladimíra Kunca sú Horné Opatovce jedným z mnohých prípadov, pri ktorých človek zasiahol do krajiny takým spôsobom, že ľudia tam nemohli prežiť. Podobne zanikli i ďalšie obce, napríklad kvôli výstavbe vodných priehrad. Táto však bola jediná, ktorá zanikla kvôli kontaminácii ovzdušia.