Prvý zaznamenaný bozk má 4 500 rokov. Podľa vedcov si však ľudia dávali pusy omnoho skôr

Vedci zistili, že ľudia si dávali francúzske bozky omnoho skôr, ako predpokladali. V novom článku totiž spomínajú prvú zaznamenanú pusu, ktorá sa udiala v Mezopotámii pred vyše 4 500 rokmi. Ako informoval portál IFLScience, výskumníci sa domnievajú, že ľudia sa bozkávali a túlili už aj predtým.

Štúdiu, ktorá bola uverejnená v časopise Science, vypracovali vedci Troels Pank Arbøll a Sophie Lund Rasmussen. Rozoberali najstaršie záznamy o bozkávaní, pričom ich pozorovanie zaviedlo do kolísky ľudskej civilizácie - Mezopotámie. "Boli to rané ľudské kultúry, ktoré existovali medzi riekami Eufrat a Tigris v dnešnom Iraku a Sýrii. Obyvatelia tu písali klinovým písmom na hlinené tabuľky," vysvetlil autor Arbøll vo vyhlásení.

Podľa dvojice vedcov sa z tohto obdobia zachovalo niekoľko tisíc hlinených tabuliek, ktoré obsahujú výjavy bozkávania. "Ide o jasné príklady toho, že táto aktivita bola v staroveku považovaná za súčasť romantickej intimity, priateľstva či rodinných vzťahov," poznamenal Arbøll.

Starodávne kroniky o bozkávaní pochádzajú z obdobia okolo roku 2500 pred Kristom a opisujú množstvo kurióznych incidentov. Napríklad jeden text spred približne 3 800 rokov odhaľuje prípad vydatej ženy, ktorú takmer zviedol bozk od iného muža. Iný zdroj (podobne starý) opisuje slobodnú ženu vyhýbajúcu sa bozkávaniu a sexuálnemu vzťahu so svojím nápadníkom.

Autori článku svojimi zisteniami spochybnili tvrdenia nedávneho výskumu, ktorý naznačoval, že prvý zaznamenaný bozk sa odohral v Indii približne pred 3 500 rokmi. "Značný súbor prehliadaných dôkazov spochybňuje tento predpoklad, pretože bozkávanie bolo zdokumentované v starovekej Mezopotámii a v Egypte najmenej od roku 2500 pred Kristom," píšu autori.

Je zaujímavé, že niektoré z týchto textov odkazujú aj na chorobu zvanú bu’shanu, ktorá je odvodená od slovesa s významom "smrdieť". Toto ochorenie sa pritom prejavuje podobnými príznakmi ako herpes. Výskumníci tiež poukázali na štúdiu, ktorá skúmala prenos orálnych baktérií medzi neandertálcami a modernými ľuďmi. To naznačuje, že tieto dva druhy poznali bozkávanie už pred viac ako 100-tisíc rokmi.

Podobné správanie bolo spozorované aj u iných primátov, čo naznačuje, že bozkávanie môže mať skôr evolučné než kultúrne korene. "Výskum šimpanzov, najbližších žijúcich príbuzných ľudí, ukázal, že aj oni sa bozkávali," poznamenala Rasmussen.

Vedci preto dospeli k záveru, že bozkávanie v súvislosti so sexom, rodinou a priateľstvom bolo bežnou súčasťou každodenného života v centrálnych častiach starovekého Stredného východu od konca 3. tisícročia pred Kristom. V súlade s tým by sa táto aktivita podľa odborníkov nemala považovať za zvyk pochádzajúci výlučne z jedného regiónu.