10 slovenských vynálezov, ktoré zmenili svet: Kto vymyslel helikoptéru, padák či bioplast?

Slovensko je krajinou nadaných vedcov a vizionárov. Či už je to lietajúci automobil Štefana Kleina a Juraja Vaculíka z nedávnej minulosti, alebo revolučný padák Štefana Baniča, naša krajina sa pýši viacerými vynálezcami, ktorí svojim inovátorstvom zmenili svet.

V roku 1912 sa Štefan Banič stal svedkom tragickej leteckej nehody. Inšpirovalo ho to k myšlienke, že musí existovať spôsob, ako dostať pilota a pasažierov lietadla bezpečne na zem v prípade, že hrozí nehoda. Banič zostrojil teleskopickú konštrukciu v tvare dáždnika potiahnutú tkanivom. Konštrukcia sa dala upevniť na hrudi a pod ramenami pilota.

V roku 1914 predviedol svoj vynález vo Washingtone, kde s padákom úspešne zoskočil z 15 metrov vysokej budovy. Hoci sa jeho patent neskôr uplatnil aj v dvoch svetových vojnách, Banič na ňom nezbohatol. Vrátil sa na Slovensko a živil sa ako murár. V roku 1930 so svojím bratom a partiou kamarátov objavili neďaleko rodných Smoleníc jaskyňu Driny.

Ján Dopjera sa narodil v obci Stráže. Od pätnástich rokov žil v Los Angeles, kde si na predmestí otvoril dielňu. Venoval sa výrobe i opravám hudobných nástrojov, predovšetkým strunových. Jedného dňa obdržal objednávku na gitaru so zosilneným zvukom, aby vynikla v kabaretnom orchestri.

Dopjera skonštruoval celokovový nástroj s tromi rezonančnými otvormi. Ten si dal v roku 1926 patentovať. Neskôr po nezhodách s externými investormi založil vlastnú firmu so svojimi bratmi s názvom Dopyera Brothers. Na základe tohto názvu vznikla aj vylepšená verzia nástroja zvaná DOBRO. Celokovovú konštrukciu nahradilo drevené telo s jedným rezonátorom v strede, čím dosiahol oveľa čistejší zvuk.

Bahýľ patril k najproduktívnejším vynálezcom vo svojej ére. Jeho prvý prototyp helikoptéry mal využívať ľudský pohon. Na svoj vynález dostal patentové privilégium, no nedokázal stavbu dokončiť včas, a tak sa jeho nápadu chopili ďalší konštruktéri a na Bahýľov prínos sa tak trochu pozabudlo.

Neprestával však rozvíjať svoje ďalšie nápady, vďaka čomu nakoniec vlastnil sedemnásť ďalších patentov v oblasti vojenskej či civilnej techniky. Okrem iného zostrojil vrtuľník s benzínovým pohonom, parný tank, balón poháňaný vzdušnou turbínou, či dokonca prvý automobil so spaľovacím motorom a akumulátorom na Slovensku.

Hell pochádzal z Banskej Štiavnice a významným spôsobom prispel k rozvoju baníckeho priemyslu na Slovensku. Spolu so Samuelom Mikovínim skonštruovali systém vodných nádrží – tajchov, ktoré slúžili ako zdroj energie pre rôzne banské stroje. Hlavnou inováciou a najvýznamnejším prínosom tohto vynálezu bolo využitie stlačeného vzduchu.

Okrem viacerých typov čerpadiel skonštruoval aj zariadenia, ktoré dokázali čistiť vzduch v baniach či vháňať do podzemných priestorov čerstvý vzduch. Práve vďaka nemu a Mikovínimu patril svojho času banícky priemysel na Slovensku k svetovej špičke.

Jozef Murgaš sa narodil v Jabríkovej a v detstve prejavoval predovšetkým maliarsky talent. Neskôr sa stal katolíckym kňazom v novovzniknutom americkom meste Wilkes Barre. Tam sa mu v začiatkom 20. storočia podarilo získať hneď dva patenty. Prvým bolo zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhým spôsob, akým sa bezdrôtovou telegrafiou dajú prenášať správy.

Výsledok dosiahol zdokonalením Marconiho systému, pracujúcom na princípe Morseovej abecedy. V roku 1905 založil spoločnosť Universal Aether Telegraph, vďaka ktorej mohol postaviť vysielaciu a prijímaciu stanicu vysokú šesťdesiat metrov. Murgaš ako prvý človek v histórii uskutočnil bezdrôtový prenos hovoreného slova.

Petzval sa venoval matematike a fyzike, no zároveň bol aj veľmi nadaný v jemnej mechanike a brúsení skla. Práve to mu bolo neskôr k úžitku pri skonštruovaní moderného fotografického objektívu. Navrhol hneď dva typy objektívov, jeden určený na portréty a druhý, tzv. ortoskop, určený na krajinky. Jeho objektív mal až 16-násobne väčšiu priepustnosť svetla ako všetky fotoaparáty, ktoré boli dovtedy skonštruované.

Vďaka tomu trvalo vyvolanie fotografickej platne menej ako minútu. Pri starších objektívoch trvala expozícia platne 15 až 30 minút, v závislosti na svetle, a objekt fotografie sa po celý čas nemohol pohnúť. Okrem základu pre konštrukciu moderných objektívov je označovaný za vynálezcu binokulárneho ďalekohľadu.

Jedlík bol učiteľom matematiky a fyziky. Zároveň sa venoval aj vynálezom, no asi najmä pre jeho skromnosť či naivitu naňho encyklopédie trochu pozabudli. Jedlík skonštruoval malý pohyblivý elektromagnet, ktorý používal ako pomôcku na svojich hodinách. V roku 1873 získal na Vienna EXPO ocenenie Medal of Progress, ktoré mu udelil sám Werner Siemens.

Práve ten je považovaný za vynálezcu dynama, hoci Jedlík skonštruoval svoj prototyp o štyri roky skôr. Myslel si však, že nie je prvý, kto prišiel s touto myšlienkou, a tak si svoj vynález nedal patentovať. Ďalej skonštruoval aj magnetický čap používaný v elektrických rušňoch alebo prístroj na výrobu sódy.

Aurel Stodola patrí k najvýznamnejším slovenským vedcom a vynálezcom. Je považovaný za otca parnej a spaľovacej turbíny. Taktiež ako prvý skonštruoval tepelné čerpadlo, ktoré je dodnes funkčné a vykuruje napríklad ženevskú radnicu. Svojho času bol dokonca učiteľom Alberta Einsteina.

V roku 1915 spolupracoval s Ferdinandom Sauerbruchom, ktorý bol chirurgom. Spolu ako prví na svete skonštruovali pohyblivú protézu ruky. Na rovnakom princípe neskôr zostrojili i protézy nôh a chodidiel. Bola po ňom pomenovaná i malá planétka s názvom 3981 Stodola.

Profesor Pavol Alexy pôsobí na fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Spolu so svojím tímom vyvinul bioplast, ktorý sa skladá zo škrobu a organických kyselín. Bioplast je možné využiť napríklad v medicíne. Dajú sa z neho vyrobiť skrutky, ktorými sa pri operácii spevní komplikovaná zlomenina.

Keďže je bioplast kompostovateľný, aj skrutky sa časom v tele rozpustia a tým pádom nie je nutná ďalšia operácia na ich odstránenie, čo je pri titanových skrutkách bežné. Alexy získal v roku 2012 ocenenie Technológ roka a v súčasnosti sa so svojím vynálezom uchádza o slovenský i celosvetový patent.

Von Kempelen v skutočnosti nebol Slovák, ale narodil sa v Bratislave. Má na konte niekoľko zaujímavých prístrojov, ako napríklad tlačiareň pre nevidiacich, ktorý pri písaní listov využívala napríklad skladateľka Maria Theresia von Paradis. Najväčšie úsilie však investoval do skonštruovania hovoriaceho stroja. Imitoval v ňom anatómiu ľudského dýchacieho ústrojenstva.

Nenašiel však vhodný materiál na jazyk a pery, a tak mnohí odborníci pochybujú, že stroj dokázal vydávať iné než neartikulované zvuky. Preslávil sa aj šachovým automatom, ktorý bol prezývaný „Turek“. Tento automat porazil v partii šachu Napoleona Bonaparte i Benjamina Franklina. Neskôr sa zistilo, že vnútri prístroja sa ukrýva človek, ktorý pohybuje figúrkami, no aj tak išlo o obdivuhodnú konštrukciu pák, pružín a magnetov, ktorými sa prístroj ovládal.