Existuje nespočetné množstvo záhad, ktoré vedci ani so súčasnými technológiami nedokážu vyriešiť. Mnohé z nich sa týkajú slávnych egyptských pyramíd, ktorých tajomstvo sa snažia odborníci odhaliť už niekoľko storočí. Ako informoval portál LADBible, ukázalo sa však, že na jednu dokázali vedci nájsť odpoveď.
Kamene presúvali po rieke
Skupina archeológov z Francúzka odhalila teóriu, ktorá by mohla vysvetliť, ako Egypťania preniesli ťažké kamenné kvádre na svoje miesto. Najväčšia pyramída (Chufuova) totiž pozostáva z viac ako 2,3 milióna obrovských blokov vápenca a žuly, pričom každý z nich váži najmenej dve tony.
Historici prišli na to, že táto staroveká civilizácia presúvala obrovské kamenné kvádre pomocou okolitej krajiny. Najdôležitejšiu úlohu mal zohrávať prítok rieky Níl, ktorým prepravovali kamene do púšte. Tento fakt vedci zistili na základe analýzy vzoriek skamenelej pôdy a materiálu zo záplavovej oblasti Gízy. Odhalili pritom, že v zemi sa nachádzal peľ a vegetácia, ktorá sa bežne vyskytuje v okolí Nílu.
Zozbieranie vzoriek si vyžadovalo veľké úsilie, pretože archeológovia museli kopať až do hĺbky 9 metrov, aby zachytili tisíce rokov histórie Egypta. Potvrdili však existenciu Chufuového ramena rieky, pomocou ktorého dokázali ľudia dostať kamenné tabule na miesto predtým, ako v roku 600 pred Kristom toto rameno vyschlo.
Existujú aj záznamy
Aj keď sa to zdá pritiahnuté za vlasy, existuje aj písomný záznam, ktorý túto teóriu potvrdzuje. Ide o kúsok papyrusu nájdeného v Červenom mori. Hovoril o úradníkovi menom Merer, ktorý musel prepravovať vápencové kvádre po Níle na stavenisko v Gíze. "Veľmi ma to zaujalo, pretože to potvrdzuje, že stavebný materiál pre pyramídu sa presúval po vode," uviedla environmentálna geografka Hader Sheisha.
Aj keď je vodná cesta už dávno preč, vedci veria, že jej objav pomôže odhaliť ďalšie tajomstvá o pyramídach. "Viac informácií o okolitej krajine môže vyriešiť časť záhady o týchto stavbách. Dúfajme, že tajomstvo nezostane dlho pochované," dodala Sheisha.
Ukázalo sa však, že Egypťania pri stavbe pyramíd nepoužívali vodu len na prepravu loďami, ale aj na presúvanie po púšti. Nástenná maľba v hrobke faraóna Djehutihotepa, ktorá sa datuje do obdobia 1 900 rokov pred naším letopočtom, totiž odhalila, že spolu s lanami na posuvnej plošine ľudia používali aj vodu na zvlhčenie piesku. Vedci pritom dospeli k záveru, že ak je piesok suchý, vytvára podivné zhluky, ktoré sťažujú pohyb ťažkých predmetov. Tomu mala pomôcť voda, ktorej správne množstvo problému dokázalo zabrániť.