Najhoršie spôsoby, akými môžu ľudia zomrieť: Obete pri nich trpia obrovskými bolesťami

V histórii ľudstva sa udialo veľa incidentov, pri ktorých si ľudia prešli neznesiteľnými mukami predtým, ako zomreli. Ako informoval portál LADBible, experti vytvorili zoznam úmrtí, pri ktorých obete trpeli hroznými bolesťami. Ktoré z nich sú podľa nich najhoršie?

Vedci majú rozdielne názory na otázku, ako dlho môže človek prežiť, keď je pochovaný zaživa. Mnohí odhadujú, že toto rozmedzie sa pohybuje niekde medzi 10 minútami až 36 hodinami. Je však veľmi ťažké určiť presný čas, pretože neexistuje dosť odvážlivcov, ktorí by boli ochotní tento test podstúpiť.

Ak by ste sa však ocitli v rakve pod zemou, museli by ste veľmi rýchlo vymyslieť plán, ako sa holými rukami prehrabať cez obrovskú hromadu hliny. Keď vám však v tomto malom priestore dôjde kyslík, nezachráni vás už nič.

Našiel sa ale jeden odvážlivec menom Antony Britton, ktorý sa pod dohľadom tímu pokúsil utiecť smrti, keď bol pochovaný zaživa. Dokázal sa pritom prehrabať cez viac ako jeden meter hliny, no potom mu začal dochádzať kyslík a museli ho vytiahnuť von.

Ožiarenie podľa expertov patrí k najhorším príčinám smrti. Obete totiž zomierajú pomaly a majú obrovské bolesti. Zaujímavé je, že k tejto chorobe nedochádza len pri jednorazovom veľkom absorbovaní radiácie, ale aj pri dlhodobom absorbovaní týchto látok v menšej miere.

Príkladom človeka, ktorý zažíval obrovské muky po silnom ožiarení, je japonec Hisashi Ouchi. Po nehode v elektrárni sa mu lekári snažili niekoľko týždňov zachrániť život, pričom sa mu v jednom momente zastavilo srdce až trikrát. Muž nakoniec zomrel po 83 dňoch a odborníci tvrdili, že počas tohto obdobia plakal krv a rozpadávala sa mu koža.

Výbuch sopky je veľmi nebezpečný a v spojitosti s ním existuje jeden jav, ktorý sa pri tejto udalosti často vyskytuje. Ide o takzvaný pyroklastický prúd, v ktorom sa nachádzajú horúce plyny, žeravé úlomky magmy a sopečný popol. Tieto látky sa pritom šíria veľmi veľkou rýchlosťou a kvôli svojej vysokej teplote ničia takmer všetko, čo sa im postaví do cesty.

Tento úkaz stál aj za zničením starovekého rímskeho mesta s názvom Pompeje, pričom mračno zakonzervovalo všetky telá v tejto oblasti. Analýza archeologických vykopávok tiež odhalila, že teplota sopečných látok bola veľmi vysoká. To spôsobilo, že mnohým obyvateľom sa okamžite uvarila koža a niektorým z tepla dokonca explodovala hlava.

Vedci z mnohých výskumov zistili, že ľudský organizmus nie je stavaný na veľkú tlakovú záťaž. To je dôvod, prečo bez vybavenia nemôžeme byť veľmi hlboko pod vodou alebo naopak stáť vo veľkej nadmorskej výške. Ak sa však stane nehoda, pri ktorej sú ľudia vystavení obrovskej zmene tlaku, môže mať veľmi bolestivé až smrteľné následky.

Takýto incident sa odohral v roku 1983, kedy sa skupine potápačov poškodil potápačský zvon. Štúdia publikovaná v časopise The American Journal of Forensic Medicine and Pathology pritom zistila, že troch ľudí zo skupiny okamžite zabila zmena tlaku, ktorá im doslova roztrhala telá. Štvrtý potápač sa po nehode úplne rozpadol, pričom vedci poznamenali, že časti jeho tela sa roztrúsili a záchranári ich museli uložiť do niekoľkých plastových vriec.