Prečo sa nedokážeme poučiť z vlastných chýb? Existuje trik, ako to ukončiť a byť šťastný

Vysvetlíme vám to na jednoduchom príklade. Ak položíte ruku na horúci sporák, automaticky sa popálite a je teda nepravdepodobné, že by ste sa v budúcnosti rozžeraveného sporáka čo i len dotkli. Je to tak preto, že mozog vytvára reakciu na hrozbu spojenú s fyzicky nepríjemným podnetom, ktorú dosiahol na základe minulých skúseností. Opačný vzorec ale platí pri myslení, myšlienkových postupoch či rozhodovaní sa, uvádza portál Science Alert.

V tomto smere ľudia často opakujú staré chyby - meškajú na stretnutia, nechávajú si úlohy na poslednú chvíľu alebo posudzujú ostatných na základe prvého dojmu. Racionálny dôvod, prečo sa to tak deje, možno nájsť v spôsobe, akým náš mozog spracuje informácie a vytvára akési šablóny, na ktoré sa opakovane obracia. Zjednodušene povedané, ide o skratky, ktoré človeku pomáhajú pri rozhodovaní sa v reálnom svete, no zároveň ho nútia opakovať tie isté chyby.

Ľudia totiž nie sú prirodzene racionálne bytosti, aj keď by radi verili opaku. Do našej mysle prúdi extrémne množstvo informácií, ktoré sú vyčerpávajúce až mätúce a je dôležité ich filtrovať. V konečnom dôsledku tak môžeme vidieť iba časť sveta vôkol nás. Človek má tendenciu všímať si tie veci, ktoré sa opakujú a taktiež vyvodzuje závery z neúplných údajov. Je logické, že je výhodnejšie siahnuť po kognitívnych skratkách slúžiacich na vytvorenie tej verzie reality, ktorej chceme veriť.

Ľudský mozog je lenivý a ak si už vytvoril nejakú skratku, je potrebné množstvo úsilia, aby došlo k určitej zmene. Oveľa jednoduchšie bude vrátiť sa k rovnakým vzorcom správania, aj keď si uvedomujeme, že chyby opakujeme. Tendencia utvrdzovania sa v tom, v čo už veríme, preráža schopnosť nasmerovania a zmeny myslenia k prijatiu nových informácií a myšlienok. Za akúsi skratku sa dá považovať aj inštinkt, teda automatický, podvedomý typ myslenia, ktorý čerpá z našich minulých skúseností a využíva to pri rozhodnutiach v nových situáciách.

Niekedy sa ľudia držia určitých vzorcov správania a opakujú tie isté chyby aj kvôli takzvanému ego efektu. Práve ten nás núti držať sa našich existujúcich presvedčení. Vedci v jednom experimente odhalili, že ak sa ľuďom pripomenuli ich úspechy z minulosti, bola vyššia pravdepodobnosť, že sa takýto úspešný scenár v ich živote zopakuje. V prípade, že si boli vedomí zlyhaní z minulosti, mali nižšiu pravdepodobnosť, že zmenia vzorec správania, ktorý ich doviedol k zlyhaniu a zopakovali tak správanie vedúce k neúspechu.

V takýchto okamihoch je pre mozog jednoduchšie oddať sa veciam a správaniu, ktoré sú nám známe a pohodlné, hoci nám ubližujú. Existuje možnosť ako to zmeniť? Podľa odborníkov áno. Ľudia disponujú niečím, čomu sa hovorí kognitívna kontrola. Nápomocné môže byť aj to, ak vlastné chyby akceptujeme, hoci spoločnosť nás často vedie k tomu, aby sme sa za ne hanbili, prípadne ich skrývali.

Čím viac sa za svoje chyby hanbíme a ukrývame ich, tým je vyššia šanca, že ich zopakujeme. Ak ich človek akceptuje a necíti sa kvôli nim ako zbitý pes, je viac než isté, že v blízkej budúcnosti sa mu bude dariť o niečo lepšie. Pomôcť vám môže aj to, ak si dáte pauzu, zamyslíte sa nad tým, čo ste urobili zle a ako to môžete nabudúce urobiť lepšie.