Umelá inteligencia odhalila tajomstvo slávneho obrazu. Skrývalo sa v ňom čosi zvláštne

Umelá inteligencia sa za krátky čas dokázala vytrénovať na takú úroveň, že okrem získavania informácií či vytvárania obrázkov môže dnes pomôcť aj pri výskume. Na tento účel technológiu použili aj výskumníci z Veľkej Británie a Spojených štátov amerických. Ako informoval portál Science Alert, umelá inteligencia dokázala nájsť čosi neobvyklé na obraze známeho talianskeho maliara. Ukázalo sa totiž, že v skutočnosti nie je jeho jediným autorom.

Výskumníci vyvinuli vlastný analytický algoritmus založený na prácach, o ktorých vieme, že sú výsledkom ťahov štetca talianskeho renesančného maliara Raffaela. "V rámci hĺbkovej analýzy sme použili obrázky overených malieb umelca, aby sme počítač dopodrobna naučili rozpoznať jeho štýl, od ťahov štetcom, farebnej palety až po tieňovanie," uviedol matematik a počítačový vedec Hassan Ugail z University of Bradford vo Veľkej Británii.

Keďže sa takéto algoritmy musia dlho trénovať, tím upravil vopred trénovanú architektúru vyvinutú spoločnosťou Microscoft s názvom ResNet50. Tento systém vyskúšali aj na niekoľkých ďalších Raffaelových obrazoch a ich častiach, pričom metóda mala 98-percentnú úroveň presnosti.

Pomocou algoritmu vedci preskúmali aj dielo s názvom Madonna z ruží. Ide o maľbu zo začiatku 16. storočia vystavenú v madridskom Museo del Prado. Niekoľko desaťročí sa diskutovalo o tom, či toto dielo Raffael naozaj namaľoval. Výsledky však ukázali, že taliansky umelec nie je úplným autorom tohto diela.

Dôvodom je, že aj keď Madonna, dieťa a svätý Ján sú stvorení z ruky talianskeho maliara, podľa umelej inteligencie do schémy nezapadá svätý Jozef. "Keď sme to otestovali ako celok, výsledky neboli presvedčivé. Preto sme preskúmali jednotlivé časti a vtedy sa ukázalo, že Jozefova tvár s najväčšou pravdepodobnosťou nie je od Raffaela," poznamenal Ugail. Existuje pritom teória, že tvár Jozefa vytvoril Giulio Romano, jeden zo žiakov Raffaela, ale nikto to nedokázal potvrdiť.

Vedci touto štúdiou, ktorá bola publikovaná v časopise Heritage Science, chceli zdôrazniť, že umelá inteligencia nebude nahrádzať umelcov a odborníkov a brať im prácu, ale pomáhať im. "Proces overovania pravosti diela zahŕňa skúmanie mnohých aspektov, od jeho pôvodu, pigmentov, stavu a tak ďalej. Toto určite nie je príklad toho, ako umelá inteligencia berie ľuďom prácu," poznamenal Ugail.