Vedci z University of Warwickshire a University College London publikovali svoju hypotézu v akademickom časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Ich štúdia s názvom „Určenie vplyvu evolúcie hviezd po hlavnej postupnosti na populáciu tranzitujúcich obrovských planét“ hovorí o tom, že Slnko jedného dňa spotrebuje svoje zásoby vodíkového paliva, informuje unilad.co.uk.
Tento proces odštartuje jeho premenu na červeného obra, umierajúcu hviezdu v záverečnej fáze hviezdnej evolúcie. Predpokladá sa, že v tejto fáze Slnko pohltí Zem alebo ju roztrhá na kusy. Podľa výskumníkov k tomuto zániku dôjde približne o päť miliárd rokov.
Hlavný autor štúdie, Dr. Edward Bryant, vysvetlil, že naša planéta bude vtiahnutá do Slnka silami, známymi ako „slapové sily“ (alebo tiež gravitačné príťažlivé sily).
„Ako sa hviezda vyvíja a rozširuje, táto interakcia silnie,“ vysvetlil Dr. Bryant. „Tieto interakcie spomaľujú planétu a spôsobujú zmenšovanie jej obežnej dráhy, čo ju núti špirálovito sa približovať, až kým sa nerozpadne alebo nespadne do hviezdy.“
Experti dospeli k tomuto záveru pomocou údajov zo satelitu na prieskum tranzitujúcich exoplanét (TESS) od NASA. Tieto dáta spracovali počítačovým programom, ktorý hľadal malé poklesy jasu signalizujúce prechod planéty pred hviezdou.
Z 15 000 potenciálnych signálov identifikovali Dr. Bryant a Dr. Vincent Van Eylen (spoluautor a astronóm) 130 planét a kandidátov na planéty. Zistili, že tieto planéty s menšou pravdepodobnosťou obiehajú okolo hviezd, ktoré sa už rozšírili a ochladili natoľko, aby boli klasifikované ako červení obri. To naznačuje, že mnohé planéty už mohli byť zničené.
„Je to silný dôkaz, že keď sa hviezdy vyvíjajú po opustení hlavnej postupnosti, môžu rýchlo spôsobiť, že planéty špirálovito padajú do nich a sú zničené,“ uviedol Dr. Bryant. „Očakávali sme, že tento efekt uvidíme, ale prekvapilo nás, aké efektívne sa zdajú byť tieto hviezdy pri pohlcovaní svojich blízkych planét.“
Život na Zemi neprežije
Dr. Van Eylen naznačil, že na rozdiel od niektorých chýbajúcich planét v ich štúdii existuje teoretická nádej, že Zem by mohla prežiť fázu červeného obra. Dodal však kľúčové varovanie: „Ale život na Zemi pravdepodobne nie.“
Teraz sa vedci zameriavajú na odhadovanie veľkosti novoobjavených planét. Presným meraním pohybu hostiteľských hviezd a odvodzovaním gravitačného ťahu planét z ich kolísania môžu lepšie pochopiť, čo presne spôsobuje ich deštrukciu.
