Objavili 6-tisíc rokov staré sandále. Sú najstaršie v Európe, podobajú sa na dnešné tenisky

Archeológovia nedávno objavili v španielskej Andalúzii ohromný artefakt, ktorý prepíše historické knihy. Ide o praveké sandále utkané z trávy, ktoré považujú za najstaršie v Európe. Ako informoval portál Daily Mail, predpokladá sa, že topánky pochádzajú z obdobia holocénu, najmladšej časti kvartéru, pričom majú byť staré približne 6-tisíc rokov. Podľa vedcov tiež majú pripomínať dnešné topánky nazývané espadrilky.

Pozoruhodný nález vedci objavili v Cueva de los Murciélagos v Andalúzii, jaskyni netopierov, v ktorej baníci v 19. storočí našli pohrebnú komoru. Tento komplex bol prvýkrát sprístupnený v roku 1831 farmárom, ktorí zbierali guáno (trus netopierov) bohatý na dusík, pričom ho používali ako hnojivo. Baníci však okrem výkalov našli aj obrovskú minerálnu žilu, ktorú vyťažili. Tým odhalili skrytú štôlňu so stovkami prastarých artefaktov.

Aj keď baníci po náleze vyplienili takmer všetky archeologické poklady jaskyne vrátane niekoľkých mumifikovaných tiel a pozostatkov 68 ďalších jedincov, vedcom sa po skoro dvoch storočiach podarilo preskúmať niekoľko zaujímavých artefaktov.

Patrili medzi ne tkané košíky, jednoduché drevené nástroje, paličky či staré pletené topánky z takzvanej esparto trávy. Tie výskumníci považujú za najstaršie v Európe, pričom zostali v pozoruhodne dobrom stave viac ako 6 000 rokov. Predtým prvenstvo držali topánky objavené v Arménsku v roku 2008, ktoré pochádzali z obdobia pred 5 500 rokmi.

Rádiokarbónové datovanie, ktoré sa používa pri archeologických výskumoch na stanovenie veku organických zložiek, však odhalilo, že niektoré z artefaktov boli ešte staršie ako pletené topánky.

Výskumníci stanovili, že objavené košíky boli vyrobené až pred 9 500 rokmi, čo z nich robí prvý priamy dôkaz o výrobe týchto predmetov medzi ranými spoločnosťami lovcov a zberačov. "Technologická rozmanitosť a zdokumentované spracovanie surovín demonštruje schopnosť pravekých komunít zvládnuť tento typ remeselného umenia," uviedla profesorka Maria Herrero-Otal, spoluautorka práce a výskumníčka na španielskej Universidad Autónoma de Barcelona.

Tento objav tiež vedci považujú za veľmi vzrušujúci, pretože akékoľvek artefakty vyrobené z prírodných materiálov, ako je drevo či tráva, len zriedka prežijú tak dlho. Kvôli štruktúre a umiestneniu jaskyne však výskumníci predpokladajú, že cez vnútro komplexu sa šíril chladný suchý vietor, ktorý udržoval nízku vlhkosť a zabraňoval šíreniu baktérií.

Vedci totiž varovali, že baktérie by mohli artefakty takéhoto typu ľahko zničiť. "Kvalita a technologická zložitosť nálezov nás núti spochybňovať zjednodušené predpoklady, ktoré máme o ľudských spoločenstvách z neskorého neolitu. Ide o okno príležitosti, s ktorým môžeme lepšie pochopiť praktiky posledných komunít lovcov a zberačov," poznamenal Francisco Martínez-Sevilla, profesor na University of Alcalá.