Zomrel a vstal z mŕtvych: Muž kvôli výprave na Everest stratil nos, zachránilo mu to vzťah

11. mája 1996 muž menom Beck Weathers takmer zomrel pri výprave na Mount Everest. Keď nastali silné snežné búrky, začal čoraz viac blúzniť kvôli vyčerpaniu a výškovej chorobe. Počas osemnástich hodín sa hora snažila usmrtiť nielen Becka, ale aj jeho spolulezcov. On sa však nevzdal a bojoval do posledných síl , uvádza portál AllThatsInteresting.

Na jar roku 1996 sa Beck Weathers, patológ z Texasu, pripojil k skupine ôsmich ambicióznych horolezcov, ktorí dúfali, že sa im podarí dostať na vrchol Mount Everestu. Weathers bol už roky vášnivým horolezcom a dal si za úlohu zdolať sedem najvyšších vrcholov naprieč kontinentmi. Bol odhodlaný venovať všetku svoju energiu tomuto výstupu. Dostal sa do bodu, kedy nemal čo stratiť. Jeho manželstvo bolo v troskách, pretože trávil viac času v horách než s rodinou, a to ešte netušil, že jeho žena sa rozhodla, že sa s ním po návrate rozvedie.

On však nemyslel na nič iné, iba na Everest a všetku opatrnosť hodil za hlavu. Túto osudnú expedíciu viedol skúsený horolezec Rob Hall, ktorý na vrchol Everestu vystúpil už päťkrát, preto nemal pochybnosti o tom, že zvládne aj ďalší výstup. V dané májové ráno vyrazilo na expedíciu osem horolezcov. Beck však predtým podstúpil rutinnú operáciu krátkozrakosti. Jeho rohovka sa stále zotavovala a vo chvíli, keď stúpal, prestal vidieť.

Keď Hall zistil, že Weathers nič nevidí, zakázal mu pokračovať vo výstupe na horu a povedal mu, aby zostal na okraji chodníka, kým ostatných vyvedie na vrchol. Skupina mala v pláne ho po ceste dole vyzdvihnúť a všetci by sa vrátili do základného tábora. Weathers s návrhom neochotne súhlasil. Kým čakal, prechádzali okolo neho ďalšie turistické skupiny, ktoré mu ponúkali pomoc. On odmietol a čakal na Halla, ako mu to sľúbil. Ten sa však už nikdy nevrátil.

Po dosiahnutí vrcholu bol jeden člen tímu oslabený a nevládal pokračovať. Hall ho odmietol nechať samého, no jeho šľachetné úmysly skončili smrťou. Prešlo takmer 10 hodín a Weathers si uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Zakrátko z vrcholu zostúpil horolezec, ktorý mu oznámil, že Hall uviazol na hrebeni. Aj keď mu chlap ponúkol pomoc, rozhodol sa, že počká na niekoho zo svojej vlastnej skupiny. Toho sa aj dočkal.

Jeden človek z jeho tímu vzal jeho aj ostatných do stanov, kde mali stráviť dlhú a mrazivú noc. Ešte predtým, ako dorazili do kempu, na vrchole hory sa začalo schyľovať k búrke, ktorá zasypala celú oblasť snehom a znížila viditeľnosť takmer na nulu. Vyčerpaný a unavený tím, ktorý sa nestihol vrátiť do tábora, sa k sebe začal túliť, aby si všetci medzi sebou vytvorili aspoň nejaké teplo.

Weathers stratil rukavicu a cítil, ako mu ruka začína zamŕzať. Kým sa ostatní schúlili k sebe, aby vytvorili teplo, Beck sa postavil a pozeral na svoje ruky. Jeho pravá ruka bola celá zmrznutá a zmenená na nepoznanie. Vtedy začal kričať a povedal, že už má vo všetkom jasno. Následne ho silný vietor odvial do diaľky.

Počas osudovej noci skupinku zachránil ruský sprievodca, ktorý považoval Weathersa za mŕtveho. Vysvetlil im, že ako je na horách zvykom, ľudia, ktorí na Evereste zomrú, tam aj zostanú a Weathers bol predurčený stať sa jedným z nich. Nasledujúce ráno, keď už búrka prešla, poslali kanadského lekára, aby našiel Weathersa a Japonku Yasuko Namba, ktorá sa počas búrky stratila. Po tom, ako lekár odstránil z jej tela vrstvu ľadu, zhodnotil, že to neprežila. Keď uvidel telo Weathersa, povedal to isté.

Tvár mal pokrytú ľadom, bundu mal rozopnutú a jeho končatiny boli úplne stuhnuté. Lekár skonštatoval smrť a Becka nechal na mieste. Okolo štvrtej hodiny poobede sa nečakane prebral. "Začal som cítiť, že nie som dostatočne spojený s miestom, kde som ležal. V mojej posteli bolo príjemne, bolo tam teplo a cítil som sa v nej pohodlne. A toto nebolo vôbec príjemné," spomínal muž, keď si uvedomil, že neleží vo svojej posteli.

Zakrátko si začal kontrolovať končatiny. Jeho pravá ruka bola doslova ako z dreva. Keď ňou buchol do zeme, pripomenulo mu to aj podobný zvuk a jeho telom prebehla vlna adrenalínu. "Toto nebola posteľ. Toto nebol sen. Bolo to skutočné a uvedomil som si, že som na horách, ale nemám ani poňatia, kde presne som. Ak nevstanem, ak sa nepostavím, ak nezačnem uvažovať o tom, kde som a ako sa odtiaľ dostanem, príde rýchly koniec," opísal.

Pozberal zvyšky svojich síl a zišiel dole horou, potkýnajúc sa na nohách, ktoré boli ako z porcelánu a nebol v nich takmer žiadny cit. Keď dorazil do tábora, ostatní horolezci zostali ako obarení. Jeho tvár sčernela od omrzlín a končatiny mal vymrznuté na kosť, no Beck dokázal chodiť a rozprávať. Keď ho lekár nechal napospas osudu, jeho manželka bola informovaná o tom, že manžel zahynul.

Keď sa znenazdajky objavil, bol v priebehu niekoľkých hodín prevezený do nemocnice vrtuľníkom. Pravú ruku, prsty na ľavej ruke a časti chodidiel mu museli amputovať spolu s nosom. Lekári mu dokázali vyrobiť nový nos z kože na krku a uchu. Beck Weathers sa od týchto tragických udalostí sústredil iba na manželstvo. Hoci nikdy nevyliezol na všetkých sedem vrcholov, stále má pocit, že na pomyselný vrchol sa dávno dostal.

Jeho manželka súhlasila s tým, že sa s ním nerozvedie a namiesto toho zostala po jeho boku, aby sa o neho starala. Skúsenosť na prahu smrti mu zachránila manželstvo a o desivých udalostiach napísal aj knihu "Left for Dead: My Journey Home from Everest." Hoci ho tento nepríjemný zážitok poznačil hlavne po fyzickej stránke, zasiahlo to aj jeho duchovnú časť, ktorá, ako sám uvádza, nebola nikdy ucelenejšia.