Jack Rozparovač v sukni: Najhoršia žena sveta zabíjala aj za mrežami, vraždy ju vzrušovali

V roku 1862, keď mala tri roky, s rodičmi emigrovala z Írska do Spojených štátov. Vo veku 20 rokov sa vydala a práve vtedy sa spustila lavína desivých úmrtí jej polovičiek. Prvý manžel Lizzie zomrel dva roky po ich svadbe. Druhý bol vojnovým veteránom a nežil pri nej dlhšie ako rok. Tretí od nej utiekol a štvrtý len o vlások unikol pred otravou arzénom, uvádza portál Muži v Česku.

Pri poslednom, ​​v poradí už šiestom manželstve, v ktorom sa vydávala za Lizzie Brown, sa jej vyčíňanie skončilo. 30-ročná vrahyňa opantala ďalšieho vojnového veterána, ktorý bol aj jej zamestnávateľom, 70-ročného Paula Hallidaya. Zabila jeho hendikepovaného syna Johna a zapálila rodinný dom, v ktorom bol v tom čase aj on.

Lizzie skončila v ústave, no pre dobré správanie ju ako "vyliečenú" onedlho pustili na slobodu. Po prepustení ju privítal Paul, ktorý však o pár mesiacov neskôr zmizol. Podozrievaví susedia preto okamžite kontaktovali políciu. Namiesto Paulovho tela našli pod kopou sena dve zohavené a rozkladajúce sa ženy. Boli to príbuzné Lizzinych známych z New Yorku. Po pár dňoch objavili aj znetvorené telo Paula, ktoré bolo schované pod drevenou podlahou. Obete spájalo usmrtenie strelnou zbraňou.

Lizzie sa za mrežami správala ako šialená. Pobila sa s dozorcami, napadla šerifovu manželku, podpálila si posteľ, pokúsila sa obesiť a podrezať si hrdlo. Ako prvá žena v americkej histórii dostala trest smrti na elektrickom kresle, no kvôli správaniu jej dali doživotie v prísne stráženom ústave pre choromyseľných. Vrahyňa zabíjala hlavne kvôli vzrušeniu a ľudia ju označovali za ženského Jacka Rozparovača, ktorý terorizoval Londýn.

Vrahyňu vo väzení navštívila aj reportérka Nellie Bly, ktorej sa zverila, že zabila oveľa viac ľudí. Presne preto sa zrodila myšlienka, či nebola práve ona povestným Jackom Rozparovačom. Dôvodom bolo aj to, že v čase vrážd bola v Anglicku, obete mrzačila a Rozparovača neustále vychvaľovala. Lizzie bola odsúdená za tri vraždy, no niektoré zdroje uvádzajú, že zabila oveľa viac ľudí.

Neskôr sa z nej stala vzorná väzenkyňa, vďaka čomu jej bolo udelené privilégium a získala prístup k nožniciam na šitie. V roku 1906 došlo k tragédii, počas ktorej Lizzie 200 bodnými ranami zabila zdravotnú sestru. Vzala nožnice a začala ju nemilosrdne bodať. Nepozdával sa jej totiž fakt, že sa jej obľúbená sestra rozhodla odísť z inštitúcie. Vrahyňa strávila viac ako polovicu svojho života v ústave, v ktorom napokon v roku 1918 zomrela.