Čínsky farmár menom Huang Dafa obetoval život, aby priniesol vodu do svojej odľahlej dediny. Strávil pritom až 36 rokov kopaním kanála cez úbočie hôr, a to len za pomoci jednoduchých nástrojov. Ako informoval portál DailyMail, napriek tomu, že kanál farmár dostaval už v 90. rokoch, čínske média o ňom informovali až oveľa neskôr.
Nedostatok vody
Dedina Caowangba, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1 250 metrov v hornatej provincii menom Kuej-čou, nemala žiadne vodné zdroje. V minulosti tak malo 1 200 obyvateľov iba dve možnosti ako ich získať - buď zachytávaním dažďa pomocou studne, alebo dvojhodinovou chôdzou do dediny Yebiao.
Aby si mohli nabrať pitnú vodu z jedinej studne v obci, museli dedinčania stáť v radoch celý deň. Niektorí tiež liezli na vrcholky kopcov, aby získali nejakú vodu, a neskôr sa priviazali k stromom a zlaňovali sa dole z útesov. "Tekutín bolo málo. Zabudnite na zavlažovanie. Mali sme ryžové pole, ktoré bolo vyprahnuté do takej miery, že ste sa v suchom období mohli zaseknúť v trhlinách v zemi. Bol to vážny problém," uviedol jeden dedinčan.
Neúspešný prvý pokus
Keď bol Dafa zvolený za starostu dediny v roku 1958, rozhodol sa, že vezme veci do vlastných rúk. Chytil preto lopatu a začal stavať zavlažovací kanál. Aj keď pred ním stáli tri hory a viac ako 10 kopcov, odhodlaného farmára to nezastavilo. S cieľom presvedčiť ostatných, aby sa k nemu pridali, skákal napríklad z takmer 300 metrov vysokého útesu aj napriek tomu, že sa bál výšok. "Ak by som to neurobil, nikto iný by sa neodvážil," povedal.
Nakoniec sa Dafovi podarilo nájsť v dedine schopných mladých mužov a spoločne prerazili 100 metrov dlhý kanál cez jeden vrchol. Voda však cezeň netiekla, pretože nikto z nich nevedel nič o zavlažovaní. Chodba sa preto v 70. rokoch minulého storočia začala využívať inak. Dedinčania si ňou skracovali cestu z dediny.
Nové znalosti
V roku 1976 sa Dafa zoznámil s Huangom Zhuwenom, úradníkom zo spoločnosti Zunyi Hydropower, ktorý povzbudil farmára, aby pokračoval vo svojom sne. V roku 1989 vo veku 54 rokov preto Dafa vyštudoval vodné inžinierstvo. Zhodou okolností o rok neskôr zasiahlo dedinu Caowangba veľké sucho a viac ako 100 dní nepršalo. Preto sa farmár, teraz už plný znalostí o zavlažovaní, rozhodol znova začať kopať svoj kanál.
Podarilo sa mu presvedčiť úrady, aby mu poskytli dotáciu 60-tisíc juanov a 190-tisíc kilogramov kukurice. Napriek tomu, že zarábali len 80 juanov ročne, dedinčania spojili svoje sily a zhromaždili 13-tisíc juanov na ďalšie financovanie projektu. "Bol som rozhodnutý priniesť vodu do Caowangby. Chcel som, aby ľudia mali dostatok jedla. Plný žalúdok znamená pokoj v duši," poznamenal farmár.
V roku 1994, po dlhých 36 rokoch, nakoniec Dafa a jeho tím dokončili 10 kilometrov dlhý zavlažovací systém, ktorý prechádza cez tri hory, viac ako 10 kopcov a tri ďalšie dediny. Kanál bol uvedený do prevádzky o rok neskôr.
Aby však farmár dosiahol svoj ciel, musel toho veľa obetovať. Niekoľkokrát riskoval svoj život pri balansovaní na okraji vodnej cesty a počas výstavby kanála mu zomrela dcéra i vnuk. "Nemohol som čakať, kým sa to ešte zhorší. Desiatky rokov môjho života mohli prejsť bez toho, aby sa niečo stalo. Ja som sa však obetoval pre dobro ostatných," ukončil Dafa. Za jeho zásluhy farmár dokonca získal najprestížnejšie ocenenie, a to "Medailu 1. júla". Tú mu daroval samotný prezident Číny Si Ťin-pching.