Najchladnejšie miesto na Zemi: Teploty tu klesajú na neuveriteľných -98 stupňov

Pokiaľ ide o prírodné podmienky, oblasť Východoantarktickej plošiny je nepochybne najchladnejším miestom na Zemi. Práve v tejto pustej ľadovej púšti, 23. júla 1983, klesla teplota vzduchu na ruskej stanici Vostok na rekordných -89,2 stupňov, čo bolo výrazne menej ako priemer, informuje vedecký portál Iflscience.

Odborníci však odvtedy zaznamenali ešte extrémnejšie chladné podmienky. Vedci z Národného centra pre snehové a ľadové dáta na University of Colorado v Boulderi analyzovali satelitné dáta zozbierané v rokoch 2004 až 2016 v celej Východnej Antarktíde. Toto skúmanie odhalilo, že v častiach Východoantarktickej plošiny, ktoré sa nachádzajú nad stanicou Vostok, teplota počas polárnej noci, čiže hlbokej zimy, keď slnko nesvieti celé mesiace, dosahovala neuveriteľných -98 stupňov.

Tieto nepredstaviteľne nízke teploty boli namerané v najvyšších častiach ľadového príkrovu, vo výške približne 3 800 až 4 050 metrov nad morom. Výskumníci tiež zistili, že tieto „ultrachladné podmienky“ sa vyskytujú častejšie, keď je oblasť zasiahnutá silným Antarktickým polárnym vírom – rotujúcou masou silného vetra, ktorá obklopuje kontinent a ako neviditeľná stena v sebe uväzňuje studený vzduch.

Hoci sú teploty na Východoantarktickej plošine najnižšie, aké vytvorila samotná príroda, v laboratórnych podmienkach s využitím špičkových technológií bolo možné umelo vytvoriť omnoho chladnejšie prostredie.

Absolútna nula – 0 Kelvinov, čo je -273,15 stupňov, predstavuje fundamentálnu fyzikálnu hranicu, pod ktorú teplota nemôže klesnúť. Tretí zákon termodynamiky naznačuje, že tento bod nie je možné skutočne dosiahnuť, no vedci sa neustále snažia priblížiť sa k nemu čo najbližšie.

V roku 2021 sa tímu nemeckých vedcov podarilo ustanoviť nový rekord pre najnižšiu kedy zaznamenanú teplotu. Ochladili plyn na 38 pikokelvinov, čo je len malý kúsok od absolútnej nuly.

Dosiahli to tak, že spustili kvantovú hmotu z obrovskej veže. Približne 100 000 atómov rubídia bolo umiestnených do magnetickej pasce na vrchole 110-metrovej veže. Táto pasca pôsobila ako „šošovka matérie“, ktorá stlačila atómy tak presne, že skolabovali do Bose-Einsteinovho kondenzátu (BEC). Ide o bizarný kvantový stav, v ktorom sa tisíce atómov pohybujú ako jedna, neviditeľná časticová vlna.

Potom boli atómy spustené. Po vypnutí magnetickej pasce sa kondenzát roztiahol a ochladil ešte viac, zatiaľ čo padal vežou. Prístroje sledovali jeho dvojsekundový pád, zachytávajúc každý pohyb tohto ultra-chladného kvantového oblaku.

Táto teplota by, samozrejme, v ľudskom ponímaní nepôsobila ako chlad, ale pri niekoľkých desiatkach pikokelvinov ide o stav, v ktorom sa atómy takmer nepohybujú. Bežné pravidlá hmoty ustupujú do úzadia a platí zvláštny svet kvantovej fyziky.