Záhadné kruhy mätú vedcov už viac ako 50 rokov. Doteraz presne nevedia, ako vznikajú

V posledných 50 rokoch sa na povrchu Zeme začali tvoriť záhadné štruktúry, ktoré mätú vedcov kvôli svojmu podivnému tvaru. Tento fenomén známy ako "rozprávkové kruhy" sa stal predmetom viacerých výskumov a teórií, ktoré sa snažili vysvetliť, prečo sa objavujú v určitých častiach sveta. Ako informoval portál Unilad, aj keď boli tieto podivné kruhy spočiatku zdokumentované iba v Afrike a Austrálii, v súčasnosti ich je možné vidieť takmer na všetkých kontinentoch.

Rozprávkové kruhy sa vo vedeckej komunite stali v posledných rokoch veľmi známymi. Dôvodom je, že majú perfektný okrúhly tvar a sú rozmiestnené v pravidelných intervaloch. Okrem týchto informácií však výskumníci nemali veľké množstvo poznatkov o týchto podivných štruktúrach, a preto sa rozhodli, že ich budú študovať.

Vďaka tomu bola 26. septembra 2023 uverejnená štúdia v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), kde vedci pomocou umelej inteligencie určenej na prehľadávanie satelitných snímok určili, že kruhy sa nenachádzajú len na určitých miestach, ale po celom svete.

Išlo pritom o viac ako 250 lokalít ako Sahel, Západná Sahara, Africký roh, Madagaskar, juhozápadná Ázia či stredná Austrália. "O týchto miestach sme predtým vôbec nevedeli, pretože väčšina práce o tejto téme bola vykonaná len v dvoch krajinách, Namíbii a Austrálii," povedal Fernando T. Maestre, ekológ zo španielskej University of Alicante a autor štúdie.

Odborníci sa domnievajú, že pri týchto štruktúrach je vidieť prítomnosť určitých pôdnych a klimatických faktorov, ako napríklad priemerné zrážky menšie ako 200 mililitrov za rok či nízke hladiny dusíka. Tieto parametre sa objavili vo všetkých lokalitách, kde bolo možné pozorovať rozprávkové kruhy. To však podľa vedcov nevysvetľuje príčinu ich vzniku.

Zdá sa, že ani v súčasnosti neexistuje konkrétna odpoveď, ktorá by vysvetľovala ich vznik. Objavilo sa však množstvo teórií, ktoré sa fenomén snažia objasniť. Jedna z nich napríklad hovorí, že tráva rastúca v teplejších klimatických podmienkach bojuje o vodu v oblasti. To znamená, že niektoré vyrastú, no ostatné, ktoré odumrú, zanechajú vo vegetácii kruhové medzery.

Ďalšie štúdie by podľa vedcov mohli potenciálne objasniť, či by kruhy mohli naznačovať degradáciu ekosystému spôsobenú klimatickou krízou. Dovtedy však tieto podivné štruktúry zostanú záhadou, rovnako ako posledných 50 rokov.