Nachádza sa približne 1 231 kilometrov od severného pólu a ide o osadu Ny-Ålesund. V lete v nej žije až 150 obyvateľov. Ide o možno jedno z najlepších miest na planéte, kde sa dá nadýchať najčistejšieho vzduchu. Ako píše portál BBC, nachádza sa ďaleko od veľkých zdrojov znečistenia v takmer nedotknutom arktickom prostredí.
Včasné varovania pred zmenami v atmosfére
Obyvateľmi mesta sú prevažne vedci, ktorí sem prichádzajú kvôli výskumným aktivitám. V roku 1989 bola na úpätí Zeppelinfjelletu postavená výskumná stanica Zeppelin Observatory v nadmorskej výške 472 metrov, ktorá vedcom pomáha monitorovať znečistenie ovzdušia. Nedávno sa stala kľúčovým miestom na meranie hladín skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmenu klímy. Existujú však aj náznaky, že kvalita ovzdušia sa môže meniť aj tu. Atmosférické prúdy občas prinesú vzduch z Európy a Severnej Ameriky a sú zodpovedné za znečistenie. Výskumníci pozorujú nielen to, ako sa zvyšujú úrovne niektorých látok, ktoré spôsobujú znečistenie. Majú totiž obavy i z nových typov znečistenia prenášaného vetrom.
Zeppelin sa nachádza v odľahlom a nedotknutom prostredí, ďaleko od hlavných zdrojov znečistenia a ide o vhodné miesto na štúdium meniacej sa atmosféry. Výskum v Ny-Ålesund je kľúčovou súčasťou medzinárodného úsilia o zmapovanie vplyvu ľudstva na atmosféru. Zamestnanec Norsk Polarinstitutt sa päť dní v týždni prepravuje lanovkou do observatória, kde vykonáva údržbu, odoberá vzorky vzduchu a vymieňa filtre na zariadení. Vďaka svojej odľahlej polohe a nadmorskej výške nad atmosférickými vrstvami je Zeppelin Observatory ideálnym miestom na vytvorenie jasnej predstavy o tom, čo sa práve deje v zemskej atmosfére.
Senzory na observatóriu merajú nielen skleníkové plyny, ale aj chlórované plyny, ťažké kovy a organofosfátové znečisťujúce látky (pesticídy). Meria sa aj znečistenie typicky spojené so spaľovaním fosílnych palív, akými sú oxidy dusíka či oxid siričitý. Zeppelin je nápomocný aj v tom, že môže poskytnúť včasné varovanie pred zmenami, ktoré sa dejú v atmosfére. Desať dní po havárii jadrovej elektrárne Fukušima v roku 2011 boli v atmosfére Zeppelinfjelletu nájdené rádionuklidy produkované štiepnym reaktorom elektrárne. Ukázalo sa, že tieto rádioaktívne častice boli v priebehu niekoľkých dní unášané tisíce kilometrov atmosférou.
Mená svetových metropol
Nie je to však vždy len o zlých správach. Vedci zaznamenali aj zníženie hladín ťažkých kovov, ako sú olovo a ortuť, a to najmä v dôsledku sprísňujúcich sa pravidiel týkajúcich sa spaľovania odpadu a priemyslu. Naopak, expertov znepokojili rastúce hladiny mikroplastov vo vzorkách snehu v odľahlých oblastiach Arktídy, čo naznačuje, že tam mohli byť prepravené vzduchom. Mikroplasty sú vyrobené človekom a pozostávajú z veľmi odolných polymérov. Obsahujú širokú zmes chemikálií, z ktorých mnohé sú toxické. Vznikajú tak obavy, že mikroplastové častice sú schopné dopraviť do Arktídy chemikálie, ktoré by sa tam za iných okolností nemali ako dostať, a môžu spôsobiť škody na ekosystémoch.
Táto oblasť nebola vždy takáto čistá. V rokoch 1916 až 1962 tu bolo uhoľné banské mesto, ktorého výbuch zabil 21 baníkov. Mesto bolo evakuované a baňu zatvorili. V súčasnosti sa mestečko skladá z asi 30 budov pomenovaných po veľkých svetových mestách: Amsterdam, Londýn, Mexiko či Taliansko. Ide o akúsi pripomienku potreby diplomatických stykov na tomto mieste ďaleko od rušných davov. Toto miesto je výnimočné aj tým, že všetky mobilné telefóny a Wi-Fi siete musia byť vypnuté. Je totiž bezrádiovou zónou a spoločnou snahou je udržať rádiové vlny v oblasti čo najtichšie.
Výhľady na polárnu žiaru
Od vedcov, ktorí chcú prevádzkovať akékoľvek zariadenie využívajúce rádiové prenosy, sa vyžaduje špeciálne povolenie. Práca na tomto mieste je mimoriadne náročná. Nočné snehové búrky často otriasajú domčekmi a po nociach sa dovnútra vkráda vietor. Extrémne poveternostné podmienky predstavujú nebezpečenstvo pre všetkých, ktorí tu žijú a pracujú. Teploty sú často pod bodom mrazu a najchladnejšia zaznamenaná bola -37,2 °C. Počas obdobia polárnej noci je tu 24-hodinová tma celé mesiace, no zároveň ponúka fantastické výhľady na polárnu žiaru.
Nebezpečenstvo predstavuje aj ľadový medveď, pre ktorého je oblasť prirodzeným biotopom. V priebehu rokov boli medvede videné nielen v blízkosti osady, dokonca cez ňu prechádzali. V komunite tak vládne pravidlo, že nikto nemôže zamknúť dvere žiadnej budovy v prípade, že sa v osade objaví medveď a niekto bude potrebovať útočisko. Výskumníci sa zhodnú na tom, že je nutné sa prispôsobiť a pracovať okolo ľadových medveďov. Mestská jedáleň je jediným miestom, kde sa ľudia stretávajú, aby sa spontánne stýkali počas obeda a večere. Tam si vymieňajú príbehy o polárnej žiare a divočine, ktorá ich neprestáva udivovať.
Tie sa neraz týkajú aj dramatických zmien, ktoré boli v krajine badané. Leif-Arild Hahjem, ktorý dlhé roky pracoval v Ny-Ålesunde, uviedol, že v tejto oblasti a okolitej krajine si od roku 1984 všimol viaceré zmeny. "Fjord vedľa osady bol vtedy zamrznutý, dalo sa tu ísť na snežnom skútri, ale od roku 2006 až 2007 už nezamrzol. Osada je obklopená mnohými ľadovcami a všetky sa zmenšujú, čo spôsobili zvyšujúce sa teploty," vysvetlil. Aj obyvatelia Ny-Ålesundu sú svedkami charakteristických znakov meniaceho sa sveta a klímy. Zatiaľ však môžu zhlboka dýchať s vedomím, že vzduch, ktorý vdychujú, je vzácnym a unikátnym zdrojom.