Čo nás na ostatných ľuďoch priťahuje? Vedci tvrdia, že za to môže jedna banálna vlastnosť

Je ľahké mať niekoho rád, keď obľubuje rovnakú hudbu či záujmy ako vy. Podľa nového výskumu je za touto tendenciou hodnotiť človeka na základe jedinej charakteristiky jednoduchý psychologický mechanizmus. Ako informoval portál IFLScience, ten posudzuje, ako sú pravidlá príťažlivosti formované nespravodlivými predpokladmi, pričom sa ukázalo, že staré príslovie "protiklady sa priťahujú" nie je celkom presné.

Ľudské vzťahy sú do značnej miery riadené takzvaným efektom podobnej príťažlivosti, pri ktorom máme tendenciu mať radi ľudí, ktorí sa podobajú nám. To znamená, že spôsoby, akými sa definujeme, majú obrovský vplyv na typy ľudí, s ktorými sa identifikujeme.

Podľa autorov novej štúdie publikovanej v časopise Journal of Personality and Social Psychology, sa táto schopnosť opiera o niečo, čo sa nazýva sebaesencialistické uvažovanie. Tento pojem označuje domnienku, že vlastníme nejakú vnútornú podstatu, ktorá určuje, kým sme. "Ak by sme mali prísť s obrazom tohto nášho zmyslu, išlo by o magické jadro vo vnútri, ktoré vychádza von a spôsobuje to, čo môžeme vidieť a pozorovať na ostatných," vysvetlil autor štúdie Charles Chu z Bostonskej univerzity.

Podľa Chua pritom ide o vieru v to, že ľudia majú nejakú základnú podstatu. "To nám umožňuje predpokladať, že keď vidíme niekoho, kto s nami zdieľa jednu vlastnosť, musí tiež veriť podobnej hlbokej myšlienke," poznamenal.

Na otestovanie tohto predpokladu výskumníci požiadali 2 290 ľudí, aby sa zúčastnili série experimentov. Na začiatku účastníci vyplnili dotazník určený na posúdenie sily ich sebaesencialistického uvažovania.

Následne ich vedci požiadali, aby odhalili svoje pocity voči fiktívnej osobe menom Jamie na základe ich názorov na chúlostivé témy, akými sú napríklad potraty, trest smrti či vlastníctvo zbraní. Výsledky ukázali, že ľudí s vyššou úrovňou sebaesencialistického uvažovania s väčšou pravdepodobnosťou Jamie priťahovala, keď jej názory boli podobné ich.

V druhom experimente výskumníci požiadali účastníkov, aby odhadli počet bodiek na obrazovke, a potom ich kategorizovali ako nadhodnotené alebo podhodnotené. Podľa výsledkov ľudia so silnejšou úrovňou tohto uvažovania mali Jamie radšej, keď zistili, že obaja majú tendenciu preceňovať alebo podceňovať. Vedci neskôr vykonali ďalšie dva experimenty, ktoré taktiež mali vysvetliť charakteristiku sebaesencialistického uvažovania.

Zhrnutím svojich výsledkov autori štúdie vysvetľujú, že ľudia často premietajú mnohé zo svojich povahových charakteristík na inú osobu, s ktorou zdieľame aspoň jednu vlastnosť. "Vrúcny pocit, ktorý prežívame voči človeku, ktorý má s nami niečo spoločné, je založený na tomto presvedčení," uzavrel Chu s tvrdením, že sebaesencialistické uvažovanie povznecuje ľudskú schopnosť pre sociálne spojenie tým, že človeku pomáha vidieť samých seba v druhých.