Brána do pekla: Rusi vyvŕtali najhlbšiu dieru na svete, z útrob Zeme počuli ľudské výkriky

V roku 1970 sa v Rusku začal projekt nepoznaných rozmerov. Počas studenej vojny sa USA a Rusko snažili dostať nielen čo najďalej do vesmíru, ale aj opačným smerom. Obe veľmoci medzi sebou súperili a snažili sa dosiahnuť prvenstvo. Rusi preto začali s vyhlbovaním tej najväčšej diery na svete, z ktorej sa mali ozývať strašidelné zvuky a je označovaná ako brána do pekla, uvádza portál Šíp.

Podľa sovietskych vedcov bola v hĺbke 12 226 metrov pod povrchom Zeme brána do samotných pekiel, v ktorej sa stretli so satanom. Bola to tá najhlbšia diera vytvorená človekom a aj dodnes sa k nej viažu mnohé desivé historky. Rusi týmto vrtom reagovali na americký vrt Bertha Rogers v Oklahome, ktorý sa s hĺbkou 9 583 metrov mal stať najhlbšou dierou na svete.

Samozrejme, Sovietsky zväz sa nedal zahanbiť a viacerí inžinieri, geológovia a robotníci začali s realizáciou jasného plánu - vyhĺbiť ten najväčší vrt na svete. S prácami sa začalo na polostrove Kola a mal sa zastaviť až v hĺbke 15 000 metrov pod zemským povrchom. Ešte zaujímavejšia je skutočnosť, že s hĺbením začali v októbri 1970 na počesť 100-ročného výročia od narodenia politika Vladimira Iľjiča Lenina.

Výskumníci mali hľadať ložiská ropy či zemného plynu. Rátali však aj s tým, že objavia iné suroviny - hlavne dôležité kovy. Samozrejmosťou boli aj nové vedecké poznatky o tom, čo sa ukrýva v hlbokých vrstvách zemskej kôry. Tento cieľ sa im aj podarilo splniť, keďže na mieste bolo uskutočnených až 12 000 nových poznatkov o litosfére.

V hĺbke troch kilometrov vedci našli minerál, ktorý svojím zložením pripomínal horniny dovezené z Mesiaca. O ďalšie tri kilometre narazili na zlato. Pre Rusov bol vari najväčším míľnikom 6. jún 1979, kedy Kolský vrt prekonal americký vrt Bertha Rogers. V roku 1983 dosiahli 12-kilometrovú hĺbku. Následne sa však udiali nevysvetliteľné veci, kvôli ktorým sa vrt posunul len o pár stoviek metrov.

Prvou komplikáciou bolo, že kvôli veľkému zakriveniu vrtu sa odtrhol približne päťkilometrový úsek vŕtacej súpravy. Z toho dôvodu sa začalo s novým vŕtaním od hĺbky 7 kilometrov. Keď sa práce opäť dostali do hĺbky 12 kilometrov, prišli ďalšie problémy. Hoci počítali s tým, že teplota v takejto hĺbke bude dosahovať okolo 100 stupňov, v skutočnosti bola oveľa vyššia.

V tejto hĺbke však narazili na niečo oveľa desivejšie. Vrták sa jedného dňa z ničoho nič prudko roztočil a geológovia zacítili silný závan horúceho vzduchu. Vrták vytiahli a do hlbín spustili tepelnú sondu. Keď na dno vrtu spustili mikrofón, ktorý bol v ohňovzdornom puzdre, zostali v úplnom šoku. Začuli ľudský výkrik vychádzajúci z útrob Zeme. Robotníci uviedli, že nešlo o krik iba jednej osoby. To, čo počuli, bolo vzlykanie miliónov ľudí a v pozadí sa ozývali série explózií.

O vrte sa tradoval príbeh, že priamo zo šachty vraj vyskočilo niečo strašidelné. Aj keď túto entitu nevideli, všetci cítili, že ide o niečo veľmi zlé. Niektorí tvrdia, že z vrtu vyliezol sám diabol, ktorého nahnevalo, že mu ľudia urobili dieru do stropu a niektorých dokonca zabil.

"Ako komunista neverím v raj a Bibliu, ale ako vedec teraz verím v peklo. Netreba dodávať, že sme boli týmto objavom naozaj šokovaní. Spustili sme do diery mikrofón pre nahrávanie zvuku pohybu litosferických dosiek, ale namiesto pohybu dosiek sme počuli bolestný ľudský krik. Spočiatku sme sa domnievali, že zvuk bol vyvolaný našim vlastným vrtným zariadením," uviedol vedúci projektu Dmitrij Azzakov.

Desivé zvuky z vrtu skúmalo až 16 laboratórií a na ich chod dohliadal vtedajší minister geológie. Obsah nahrávky však nikto dostatočne nevysvetlil. Vrt tak dostal prezývku "cesta do pekla" a ľudia sa v ňom báli ďalej pracovať. Povrávalo sa, že ak sa bude vo vŕtaní pokračovať, nešťastie postihne celý štát. Zrejme na tom bolo niečo pravdy, keďže Sovietsky zväz sa v roku 1991 rozpadol. Podľa viacerých legiend sa práve vtedy výkriky z vnútra Zeme ozývali najviac.

Vzlyky z útrob vrtu sa ozývali do roku 1994 a v roku 1995 ho uzavreli. Ruská vláda uviedla, že sa tak stalo kvôli nedostatku financií. Túto verziu vyvracajú milovníci záhad, podľa ktorých sa niekoľko medzinárodných fondov snažilo o to, aby tento projekt pokračoval ďalej. Rusi však o tom nechceli ani len počuť.

Kolský vrt sa stal celosvetovým unikátom a podľa niektorých sú zvuky v takej hĺbke úplne bežné, pretože ide o pohyb litosferických dosiek. Iní si zase myslia, že ide o zvuk unikajúceho zemného plynu. Ďalší však tvrdia, že údajné nahrávky hlasov z podzemia sú podvrh a pochádzajú z istého amerického filmu z roku 1972.

Aktuálnym rekordérom je vrt Sachalin 1. Nachádza sa na ostrove s rovnomenným názvom na východe Ruska a jeho najdlhšia horizontálna studňa meria 15-tisíc metrov. Na vrte spolupracovali nielen ruské, ale aj americké, indické a japonské firmy. Podzemné zásoby sa v tejto oblasti obsahujú asi 300 miliónov ton ropy a takmer 500 miliárd kubických metrov plynu.

Ako ďaleko je však skutočný stred Zeme? Aj keď sa vrt hlboký 12 kilometrov môže zdať obrovský, v skutočnosti ide iba o miniatúrnu jamu. Polomer Zeme je takmer 6 380 kilometrov, čo znamená, že ak by sa vedci chceli dostať do stredu Zeme, museli by vŕtať mnoho tisíc rokov.