Prečo existujú priestupné roky? Používame ich už tisícročia, bez nich by nastal chaos

Predĺžený február majú na svedomí takzvané priestupné roky, ktoré nám kalendári pridávajú o jeden deň naviac. Prečo sa však používa takýto spôsob? Ako informoval portál Unilad, dôvodom je, že jedna rotácia Zeme okolo Slnka netrvá presne 365 dní.

Na svete existujú desiatky tradícií spojené s priestupnými rokmi. Napríklad jedna írska legenda hovorí, že žena môže 29. februára požiadať muža o ruku, zatiaľ čo v americkom Texase môžete navštíviť festival, ktorý oslavuje deti narodené v tento deň.

Prečo však existuje? Odpoveď na túto otázku je, že každý rok technicky nemá 365 dní, ale v skutočnosti toto číslo predstavuje hodnotu 365,242190. Tento nadbytok sa postupne hromadí, až nakoniec každé 4 roky vyvrcholí do jedného nového dňa, ktorý pripadá na 29. február. O tomto jave vedeli aj mnohé staroveké civilizácie, ktoré na takéto plánovanie používali vesmír a polohu hviezd.

Samotný priestupný rok však vznikol za vlády Júlia Caesara, ktorý ho zaviedol v roku 46 pred Kristom pre svoj juliánsky kalendár. Išlo o prvé zobrazenie, ktoré počítalo s odchýlkou medzi dĺžkou kalendárneho a tropického roka. Každé štyri roky tak pribudol jeden deň.

Caesarov kalendár však tiež nebol úplne presný. Ukázalo sa totiž, že bol o 0,0078 dňa dlhší ako tropický rok. Preto pápež Gregor XIII. doplnil v 16. storočí viaceré úpravy, ktoré mali zaručiť, aby bol juliánsky kalendár presnejší.

Pápež preto určil, že priestupný deň sa nebude pridávať úplne každé štyri roky. Svoju teóriu spresnil vyjadrením, že napríklad pri nástupe nového storočia budú roky priestupné len vtedy, ak sú deliteľné číslom 400. To je dôvod, prečo sme na začiatku nového milénia mali o jeden deň naviac, no nebudeme ho mať v rokoch 2100, 2200 či 2300.

Čo by sa však stalo, keby sme vôbec nemali priestupný deň? Fyzik Younas Khan, ktorý je profesorom na University of Alabama v americkom Birminghame, poznamenal, že by toto rozhodnutie úplne zmenilo fungovanie ročných období. "Bez prestupných rokov by sme o niekoľko storočí mali leto v novembri. Vianoce by zase boli na jar, čo by znamenalo, že by takmer vôbec nebol sneh," uviedol.