Objavenie Ameriky ochladilo našu planétu na niekoľko storočí. Čo tento bizarný jav spôsobilo?

Podľa vedcov bolo počas európskej kolonizácie zabitých toľko domorodých Američanov, že to výrazne ovplyvnilo malú dobu ľadovú. Svoju teóriu pritom postavili na zistení, že pôvodne poľnohospodárska pôda sa v dôsledku vymierania zmenila na lesy, ktoré dokázali pohltiť omnoho viac uhlíka. Ako informoval portál IFLScience, aj keď sa predpokladá, že ochladzovanie Zeme začalo už niekoľko storočí pred objavením Ameriky, vyhladzovanie domorodcov podľa vedcov tento cyklus urýchlilo.

Keď európski kolonizátori prišli do Ameriky, v nasledujúcich desaťročiach spôsobili udalosť, ktorá sa nazýva "veľké vymieranie". Tím vedcov z anglickej University College London pritom odhadol, že v roku 1492 bola populácia domorodých Američanov na úrovni 60,5 milióna. Tento údaj získali na základe historických záznamov vrátane veľkostí armád, informácií zo sčítania ľudu a archeologických nálezov.

V priebehu budúceho storočia sa však situácia zmenila. Tím vedcov naznačil, že obrovskú populáciu domorodých Američanov takmer vyhladili patogény, ktoré so sebou priniesli Európania. Podľa výpočtov pritom tieto choroby zabili približne 90 percent obyvateľov kontinentu, čiže takmer 54 miliónov ľudí.

Tento proces vyvolal dominový efekt, ktorý následne znížil teplotu celej planéty. Dôvodom bolo, že predtým obhospodarovaná pôda sa zmenila na lesy a savany, ktoré dokázali pritiahnuť viac uhlíka.

Podľa článku publikovaného v časopise Quaternary Science Reviews v roku 2019 to pritom stačilo na výrazné ochladenie planéty. "Pohlcovanie obrovského množstva uhlíka, o ktorom sa predpokladá, že nastalo po príchode patogénov do Ameriky, mohlo znížiť hladinu CO2 v atmosfére. To neskôr viedlo k poklesu radiačnej sily, čo následne mohlo prispieť k začatiu najchladnejšej časti malej doby ľadovej," uviedol tím v článku s tvrdením, že tento stav ovplyvnil ľudí na celej planéte na viac ako dve storočia.

Podľa výpočtov sa pritom v tomto období nevyužívalo viac ako 56 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy. Vedci sa domnievajú, že išlo o pokles miery oxidu uhličitého v ovzduší na úrovni približne 7 až 10 ppm. "Aby som to uviedol do laického kontextu, my spaľujeme fosílne palivá a produkujeme asi 3 ppm za rok. Hovoríme teda o veľkom množstve uhlíka, ktorý bol vysatý z atmosféry," povedal profesor Mark Maslin, ktorý je autorom štúdie.

Vedci datujú koniec obdobia malej doby ľadovej na polovicu 19. storočia. Niektorí odborníci pritom považujú začiatok 20. storočia za čas, kedy sa celá planéta začala znovu pomaly otepľovať.