Zaujímavosti
photo Foto
video Video
07. jún. 2023 o 08:00
Miroslav Novysedlák, iflscience.com

Najjedovatejší slimák sveta: Jeho jed zabije až 700 ľudí, každý druh má vlastnú zmes toxínov

placeholder
Najjedovatejší slimák sveta
Zdroj: twitter.com/JayFrmVenezuala

Jed z iba jedného takého slimáka môže zabiť až 700 ľudí. Pri pohľade na tvora by ste ani len nepovedali, že ide o hotového zabijaka. Slimáky z čeľade homôlkovité patria medzi 5 najnebezpečnejších zvierat pre ľudí.

Zaujímavosti
07. jún. 2023 o 08:00
Najjedovatejší slimák sveta: Jeho jed zabije až 700 ľudí, každý druh má vlastnú zmes toxínov

Jed z iba jedného takého slimáka môže zabiť až 700 ľudí. Pri pohľade na tvora by ste ani len nepovedali, že ide o hotového zabijaka. Slimáky z čeľade homôlkovité patria medzi 5 najnebezpečnejších zvierat pre ľudí.

Sladkovodné slimáky majú na svedomí množstvo ľudských životov kvôli chorobám, ktoré prenášajú. Nuž a tie, ktoré žijú v oceánoch, zas obsahujú komplexný "koktail" neurotoxínov schopný korisť okamžite paralyzovať, uvádza portál IFLScience. Zatiaľ čo mnohé druhy, napríklad jedovaté žaby, pomocou výrazného sfarbenia signalizujú to, že sú hrozbou, v prípade týchto slimákov to vôbec neplatí.

Väčšie druhy lovia ryby a tie menšie červy

Tieto slimáky vyzerajú na prvý pohľad nevinne a len málokto by povedal, že sú také nebezpečné. Slimáky Conus textile sa dokážu dobre maskovať v piesku, kde čakajú na korisť, ktorú následne usmrtia. Disponujú špeciálne upraveným zubom (radula - prirovnávaná k jazyku), ktorý pripomína oštep, a ten môžu použiť na vstreknutie jedu do obete. Každý jeden druh tohto slimáka je jedovatý a zaujímavosťou je, že všetky druhy produkujú svoju vlastnú jedinečnú zmes toxínov, ktorá sa vyvinula pre konkrétnu korisť.

Kým väčšie druhy lovia malé ryby, menšie druhy majú tendenciu loviť červy. Výskumy zistili, že pri usmrcovaní obete nehrajú rolu len neurotoxíny. Tím vedcov z University of Utah odhalil, že pri dvoch druhoch týchto slimákov jed obsahoval aj veľké množstvo jedinečnej formy hormónu inzulínu. Ten sa používa v celej živočíšnej ríši na reguláciu metabolizmu tým, že podporuje odstraňovanie nadbytočnej glukózy z krvi. Inzulín v jede však nebol rovnaký ako ten, ktorý tieto dravé mäkkýše používajú na reguláciu vlastného cukru v krvi. Bol totiž viac podobný tomu, ktorý sa nachádza v samotnej koristi.

Okrem toho sa táto substancia vyskytovala iba u tých slimákov, ktoré lovili ryby a nie u tých, ktoré zabíjali červy. Keď vedci vstrekli tento variant inzulínu do ryby s názvom danio prúžkované (zebrička), jej hladina cukru v krvi prudko klesla a dostala hypoglykemický šok. Vo chvíli, ako látku pridali do vody a nie do tela ryby, živočích upadol do stavu označovaného ako stupor (neschopnosť pohybu, strnulosť) a plával oveľa pomalšie. Vedci preto zvažujú možnosť, že tieto dva druhy paralyzujú korisť nadmernými dávkami inzulínu.