V Spojených štátoch sa každoročne konajú preteky, ktoré preverujú ľudskú odhodlanosť, a to niekedy až za hranice síl. Reč je o podujatí s názvom Barkleyho maratón, ktorý má celkovú dĺžku až 100 míľ, čiže takmer 161 kilometrov. Ako informoval portál Unilad, hoci je tento závod usporiadaný tak, aby ste mali len mizivú šancu na jeho dokončenie, existujú ľudia, ktorým sa tento počin podaril.
Bizarný, no veľmi náročný závod
Barkleyho maratón v roku 1977 prvýkrát zorganizovali Gary Cantrell a Karl Henn. Dvojica sa inšpirovala knihou o úteku Jamesa Earla Raya, ktorý zavraždil pastora a bojovníka za občianske práva Martina Luthera Kinga mladšieho. Atentátnikovi sa podľa tejto knihy podarilo prejsť len 13 kilometrov za 60 hodín, kým ho chytili. Cantrell však veril, že by za tento čas zvládol prejsť aj 100 míľ, a tak sa rozhodol vytvoriť tento ultramaratón, aby dokázal svoju pravdu.
Ukázalo sa však, že kvôli svojej dĺžke sú tieto preteky správnym receptom na neúspech. Napriek tomu sa každoročne postavia stovky bežcov a nadšencov na štart v americkom štáte Tennessee, pričom v cieli majú za úlohu zobrať stránku zodpovedajúcu ich pretekárskemu číslu.
Závod sa však veľmi líši od typických maratónov. Dôvodom je, že tieto preteky nemajú oficiálny čas štartu a namiesto toho sú tí, ktorí prídu do kempu Frozen Head State Park v správny deň, informovaní hodinu pred začiatkom zvukom trúbenia na lastúru. Táto informácia však vôbec nie je fixná a maratón sa oficiálne začne až vtedy, keď si usporiadateľ zapáli cigaretu.
Neuveriteľné odhodlanie
Napriek svojej náročnosti však existujú ľudia, ktorým sa podarilo preteky dokončiť. V tomto ročníku sa jednou z nich stala aj bežkyňa menom Jasmin Paris, ktorá maratón dokončila so 100-sekundovou rezervou do 60-hodinového limitu.
Škótka sa po odbehnutí viac ako 160 kilometrov zahŕňajúcich 60 000 výškových metrov stúpania a klesania doslova zrútila na zem, pričom nebola schopná hovoriť. Okamžite sa preto o ňu museli postarať zdravotníci. Po závode sa však o svojom počine vyjadrila v textovej správe. "Ešte stále mi nedošlo, že som to konečne dokázala," uviedla.
Vo vyjadrení bežkyňa spomenula, že sa na preteky pripravovali niekoľko mesiacov, pričom mala pocit, že maratón dokončí. "Tie záverečné okamihy pre mňa nanovo definovali, čoho som v skutočnosti schopná," ozrejmila.
O svoje myšlienky sa podelil aj David Miller, profesionálny fotograf, ktorý vyhotovil obrázky z cieľa. "Všetci sme boli vo veľkom vytržení. Tri minúty pred 60-hodinovou hranicou sme však započuli krik a zistili sme, že to boli ľudia, ktorí povzbudzovali Jasmin. Dávala do toho všetko. Nebol tam priestor na chybu, pretože inak by sa do cieľa nedostala," poznamenal Miller s tým, že sa mu tento historický a emotívny moment podarilo zachytiť na kameru.