Pod katedrálou Notre-Dame našli po požiari dva staré sarkofágy. Čo sa v nich ukrývalo?

V roku 2019 otriasol svetom obrovský požiar slávnej katedrály Notre-Dame v Paríži, ktorá sa považuje za jednu z najznámejších pamiatok Francúzska. Ukázalo sa však, že ničivý oheň ponúkol vedcom aj jeden zaujímavý objav. Ako informoval portál Unilad, v útrobách stavby totiž boli nájdené dva záhadné sarkofágy, ktoré sú staré niekoľko stoviek rokov.

15. apríla 2019 sa svet mohol doslova len prizerať na ničivý požiar, ktorý zachvátil veľkú časť katedrály Notre-Dame. Napriek značným škodám však udalosť oživila záujem o skúmanie renomovanej francúzskej pamiatky. Tri roky po požiari sa robotníkom podarilo počas prestavby odhaliť jedno z najzáhadnejších tajomstiev stavby. Našli totiž nie jeden, ale až dva staré sarkofágy, ktoré vzbudili pozornosť mnohých vedeckých tímov.

Robotníci pri prestavbe pamiatky objavili tieto vzácne artefakty 20 metrov pod zemou, a to medzi tehlovými rúrami vykurovacieho systému katedrály. Predpokladá sa, že aj keď toto zariadenie pochádza z 19. storočia, samotné rakvy sú podľa odborníkov o viac ako 500 rokov staršie.

V novembri 2022 boli sarkofágy prevezené z francúzskeho národného archeologického výskumného ústavu na Paul Sabatier University v meste Toulouse, kde ich obsah analyzovali odborníci.

Zistili, že prvý sarkofág patril kanonikovi menom Antoine de la Porte, ktorý zomrel 24. decembra v roku 1710 vo veku 83 rokov. Išlo o veľmi bohatého a vplyvného muža, ktorý bol súčasťou mnohých projektov vrátane financovania cirkevného zboru Notre-Dame. O jeho činoch sa vedci dozvedeli aj zo samotného sarkofágu, pričom na ňom boli vyryté jeho tri získané medaily.

Analýzou tela tiež vedci odhalili, že pozostatky boli z veľkej časti stále neporušené. "Všetky jeho kosti sú zachované, rovnako ako vlasy a chlpy na brade. Čo je vzácnejšie, archeológovia získali aj zvyšky textilu. Umožní nám to porovnať jeho životopis s pozorovaniami jeho kostrových pozostatkov," uviedli odborníci vo vyhlásení.

Problémy však podľa vedcov nastali pri analýze druhého sarkofágu. Dôvodom je, že nemajú tušenia, kto je v ňom pochovaný. Zistili však, že mal počas života dnu, chorobu, ktorú môže zapríčiniť nadmerné jedenie, pitie a nedostatok pohybu. Napriek tomu, že majú len malé množstvo informácií o identite osoby, odborníci sa domnievajú, že zomrela vo veku 25 až 40 rokov, pričom žila približne tri storočia pred La Portem.

Výskumníci sa nakoniec rozhodli, že mužovi dajú prezývku Le Cavalier, čo v preklade do slovenčiny znamená "jazdec". Jeho panvové kosti a horná časť nôh totiž naznačovali, že často jazdil na koni. "Vykazuje známky skúseného športovca, ktorý od mladého veku pracoval s týmito zvieratami. Taktiež mesiace pred smrťou prišiel o väčšinu zubov," poznamenal Eric Crubézy, profesor antropológie na University of Toulouse.