16.10.2022 06:59
Miroslav Novysedlák, allthatinteresting.com

Tragický experiment: Žena mala pomer s delfínom, zaľúbil sa do nej a po rozchode sa zabil

Margaret Howe Lovatt
Zdroj: twitter.com/hilospalcorona

Výskum, ktorý sa mal zaoberať komunikáciou s delfínmi, nabral nečakaný spád. Žena sa s ním zblížila natoľko, že medzi dvojicou došlo aj k sexuálnemu uspokojovaniu. Keď sa však od seba odlúčili, zviera to neustálo a zabilo sa.

16.10.2022 06:59
Tragický experiment: Žena mala pomer s delfínom, zaľúbil sa do nej a po rozchode sa zabil

Výskum, ktorý sa mal zaoberať komunikáciou s delfínmi, nabral nečakaný spád. Žena sa s ním zblížila natoľko, že medzi dvojicou došlo aj k sexuálnemu uspokojovaniu. Keď sa však od seba odlúčili, zviera to neustálo a zabilo sa.

Experiment financovaný NASA sa vymkol spod kontroly. Výskumníčka Margaret Howe Lovatt sa intímne zblížila s delfínom a došlo medzi nimi k viacerým sexuálnym hrám. Cieľom projektu bolo komunikovať s delfínom ako s človekom, no keď sa dvojica od seba odlúčila, delfín rozchod nezvládol a spáchal samovraždu, uvádza portál AllThatsInteresting.

Dúfala v rozprávkový príbeh

Keď v roku 1964 astronóm Carl Sagan navštívil laboratórium Dolphin Point na ostrove St. Thomas, netušil, čo všetko sa v ňom udeje. Sagan patril do tajnej skupiny s názvom "The Order of the Dolphin", ktorá sa aj napriek svojmu názvu zameriavala na hľadanie mimozemskej inteligencie.

V skupine bol aj excentrický neurovedec Dr. John Lilly. Jeho kniha s názvom Man and Dolphin z roku 1961 zdôraznila teóriu, že delfíny chceli a pravdepodobne by aj mohli komunikovať s ľuďmi. Jeho tvrdenia podnietili záujem vedcov o medzidruhovú komunikáciu, ktorá spustila experiment. Ten sa ale veľmi nepodaril.

Tieto teórie urobili dojem aj na astronóma Franka Drakea. Bol na čele projektu Ozma, v rámci ktorého sa pátralo po mimozemskom živote prostredníctvom rádiových vĺn vysielaných z iných planét. Po dočítaní knihy Drake nadšene vytváral paralely medzi svojou vlastnou a Lillyho prácou. Rozhodol sa, že vedcovi pomôže zabezpečiť financovanie od NASA a iných vládnych subjektov, aby mohol realizovať svoju víziu - vytvoriť akýsi komunikačný most medzi človekom a delfínom.

Lilly si následne na malebnom karibskom ostrove postavil vlastné laboratórium, v ktorom sa delfínom mohol venovať. Jedného dňa k nemu zavítala aj 23-ročná miestna žena Margaret Howe Lovatt. Tú do laboratória priviedla iba číra zvedavosť. Aj keď nemala vedecké vzdelanie ani prax, vedca presvedčila svojou zanietenosťou. Vždy mu hovorila o príbehoch zo svojho detstva, kedy boli hovoriace zvieratá jedny z jej obľúbených postáv. Tajne dúfala, že bude svedkom prelomu, vďaka ktorému sa tieto príbehy stanú skutočnosťou.

Delfín bol z Margaret vzrušený

Po príchode do laboratória sa Lovatt stretla s riaditeľom Gregorym Batesonom, známym antropológom. Keď sa jej Bateson spýtal, prečo prišla, ona odpovedala: "Počula som, že tu máte delfíny. Prišla som sem s myšlienkou, že sa tu rozhliadnem, či by som nemohla niečo urobiť aj ja." Bateson jej napokon dovolil, aby sledovala delfíny a požiadal ju, aby si robila poznámky. Nielen Batesona, ale aj Lillyho zaujala práve jej bystrosť a citlivosť pre vedecké pozorovanie.

Nepretržite pracovala s delfínmi, ktorí sa volali Pamela, Sissy a Peter. Jej úlohou bolo zvieratá naučiť hovoriť po anglicky, no úspechy neprichádzali. Margaret najviac neznášala večerné odchody domov a stále mala pocit, že ju čaká ešte veľa práce. A tak presvedčila Lillyho, aby ju nechal žiť v laboratóriu. Myslela si, že s nimi nenadviazala dostatočne blízky vzťah a vedca poprosila, aby sa hydroizolovali horné miestnosti a naplnil ich vodou.

Margaret si pre experiment vybrala Petra. Šesť dní v týždni boli spolu v laboratóriu a siedmy deň trávil delfín čas vo výbehu s Pamelou a Sissy. Lekcie angličtiny mal Peter dvakrát denne a Margaret ho povzbudzovala, aby ju zdravil: "Ahoj, Margaret". Okrem toho sa mal naučiť čísla od jeden do päť, ako aj názvy určitých objektov. Zakrátko sa však objavil iný problém: Peter bol sexuálne vzrušený.

Margaret hovorila o tom, že sa jej trel o koleno, nohu a ruku. Najprv sa ho snažila premiestniť späť do ohrady k ostatným delfínom, ale nakoniec sa rozhodla uspokojiť jeho sexuálne túžby. Dôvodom bolo to, že odlúčenie delfína výrazne sťažovalo ich lekcie. "Bolo jednoduchšie to urobiť a neriešiť to. Stalo sa to prirodzenou súčasťou toho, čo sme spolu robili," vysvetlila.

Vedec, ktorý na delfínoch skúmal účinky LSD

Samotná Margaret však trvá na tom, že z jej strany nešlo o žiaden sexuálny akt, skôr to bolo len zmyselné. "Zdalo sa mi, že to posilnilo naše puto. Nie kvôli sexuálnej aktivite, ale kvôli tomu, že sme mali čoraz menej prestávok. Nič iné za tým nebolo. Bola som tam preto, aby som spoznala Petra," dodala.

Drakeova zvedavosť na Lillyho pokrok vo výskume zo dňa na deň rástla. Poslal jedného zo svojich kolegov, aby skontroloval, či sa projekt vyvíja sľubne. Napokon bol sklamaný, pretože zistil, že povaha experimentu nebola taká, ako očakával. Jeho cieľom bolo dešifrovať jazyk delfínov. Práve vtedy nastal pomalý koniec financovania projektu a aj napriek tomu Margaretina pripútanosť k Petrovi rástla.

Lilly, ktorý sa venoval problematike fungovania mozgu, prepadol v roku 1966 LSD. Chcel vyskúšať, ako bude droga účinkovať na delfíny a či ovplyvní ich vedomie. Mal šťastie aj v tom, že sa stal jedným z vedcov, ktorým štát povolil experimentovať s drogou. Drogu dávkoval sebe a aj delfínom v laboratóriu okrem Petra. Margaret totiž naliehala, aby na ňom takéto experimenty neskúšal. Našťastie, droga nemala na delfíny žiadny účinok. Lillyho prístup k zvieratám však Batesona znechutil a úplne zastavil financovanie laboratória.

Delfín so zlomeným srdcom

V tom okamihu sa skončila aj skúsenosť Margaret s delfínom. "Ten vzťah, počas ktorého sme boli spolu, sa posunul do takého stavu, že sme si vzájomne užívali našu prítomnosť. Stále viac chvíľ sme chceli tráviť spoločne a chýbal mi, keď tam nebol," podotkla. Napokon delfínov odvliekli do malého laboratória v Miami s minimálnym množstvom slnečného svetla.

O pár týždňov sa Margaret dozvedela hroznú správu. "John mi zavolal a povedal mi, že Peter spáchal samovraždu," ozrejmila. To, prečo sa použil termín samovražda, objasnil Ric O'Barry z organizácie Dolphin Project: "Delfíny nedýchajú automaticky ako ľudia. Každý nádych je vedomým úsilím. Keď sa pre delfína stane život neznesiteľným, nadýchne sa a padne ku dnu."

Zdá sa, že Peter mal zlomené srdce a nedokázal sa vyrovnať s takýmto odlúčením. Smútok neskrývala ani Margaret, ale zároveň sa jej uľavilo, pretože Peter už viac nemusel znášať život v uzavretom laboratóriu. Margaret po neúspešnom experimente zostala na ostrove a vydala sa za fotografa, ktorý na projekte pracoval. Spolu mali tri dcéry a premenili opustené laboratórium Dolphin Point na domov pre svoju rodinu.

O experimente verejne nehovorila takmer 50 rokov. Nedávno však poskytla rozhovor Christopherovi Rileymu pre jeho dokument o tomto projekte s názvom The Girl Who Talked to Dolphins, aby priblížila detaily tragického experimentu.

Vyhľadávanie
Sme na sociálnych
sieťach
ringier-logo-icon
© 2010 - 2023
Ringier Slovakia Communities s.r.o.
Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.