Záhada českej múmie: 360-ročnú mŕtvolu mníšky nik nechápe, zachované telo považujú za zázrak

Tí sa na čele s renomovaným antropológom Emanuelom Vlčkom zhodli na tom, že ortieľ ich kolegov nie je dostatočný. Rozhodli sa tak preveriť, čo alebo kto podporil mumifikáciu Elektinho tela, čo sa im aj podarilo. Jej oficiálne meno bolo Matka Mária Elekta od Ježiša a počas života zakladala kláštory a riadila ich, uvádza portál Dotyk.

Jej najväčším vzorom bol Ježiš Kristus a aj ona sa rozhodla, že na seba prevezme hriechy iných ľudí. Za prehrešky ostatných začala so sebapoškodzovaním a nielen na rukách, ale aj na nohách nosila retiazku s tupými hrotmi. Aby toho nebolo málo, nosila aj hrubú košeľu z kozích chlpov, aby dráždila kožu, čo bolo veľmi nepríjemné. Bolo to akési opatrenie proti tomu, aby odolala telesnej žiadostivosti. Napriek tomu, že žila asketicky a život zasvätila Bohu, svojim spovedníkom neraz povedala, že sa cíti opustene, mátali ňou samovražedné myšlienky a dokonca mala obscénne predstavy.

Matku Elektu trápili aj migrény či časté prechladnutia, ktoré boli podporované dlhodobými pôstmi. Aj to bolo dôvodom, prečo skonala na chronické ochorenie pečene. Jej smrť nastala vo veku 58 rokov, pretože jej organizmus už nedokázal zápasiť so zápalom pľúc. Jej koža bola posiata vredmi a otvorenými ranami, čo znamená, že na sklonku života musela veľmi trpieť. Pokoj nemala ani po smrti, pretože 14. januára 1663, teda 3 dni po smrti, bola násilím vtesnaná do rakvy, ktorá sa nedala poriadne utesniť. Urobili tak preto, že jej brucho bolo naplnené ascitickou tekutinou a bolo neobyčajne objemné.

Po troch rokoch od jej smrti sa sestry rozhodli, že Elektu exhumujú, no to, čo uvideli, ich šokovalo. Mníška síce plávala v čiernej páchnucej vode, ale jej pozostatky boli neporušené a vyzeralo to tak, že vzdorujú zákonom prírody. Údy boli ohybné, koža mäkká a pružná, oči boli trochu zapadnuté, ale čierne zrenice mala údajne úplne viditeľné. Mŕtvola musela byť z rakvy vyňatá násilím, podobne ako do nej bola pred tromi rokmi násilne vtlačená. Telo bolo napriek tomu neporušené, čo všetci považovali za zázrak. Sestry Elektu obmývali odvarom z kvetov ruží a rozmarínom varenými vo víne, aby telo zbavili škvŕn po sňatí zvyškov odevu.

Následne jej telo vyniesli do izby v kláštore, posadili ho na stoličku a pri otvorenom okne nechali zvoľna vysychať, vďaka čomu sa postupne mumifikovalo. V roku 2003 opäť skúmala múmiu Márie Elekty odborná komisia pod vedením antropológa Emanuela Vlčka. Uviedli, že neporušenosť jej tela je pozoruhodná a zriedkavá. Vlček konštatoval, že Mária Elekta bola vysoká 170 až 172 centimetrov a mala krvnú skupinu A. "Súčasný stav tela má vedecké vysvetlenie. Lenže všetky mumifikačné zákroky prebehli až po tom, čo neporušená mŕtvola ležala tri roky v zatopenom hrobe," napísal.

Druh mumifikácie jej tvárovej časti pripomína stav ľadového muža Ötziho. Podobne ako u neho mohlo byť príčinou zachovania pokožky pôsobenie silných mrazov na tie časti tela, ktoré boli v rakve nezaplavené. Záhadou je aj to, že múmia Márie Elekty sedí bez opory a stále má pohyblivé ramenné, lakťové a kolenné kĺby a má zdravý, kompletne zachovaný chrup.

Zachovanie mäkkých tkanív je veľmi ojedinelé a dlhodobé vysúšanie premáčaného tela na vzduchu spôsobilo, že prirodzený rozpad tkanív sa zastavil. Následne tak vznikla výnimočná prirodzená múmia. Od 17. storočia sa na jej tele nerobili žiadne ďalšie udržiavacie zákroky. Ani v súčasnosti nie sú v priestore, kde sa múmia nachádza, udržiavané špeciálne podmienky na zachovanie jej tela. Matka Elekta je približne raz za dva roky prezlečená a nič viac. Mnohí zvedavci sa teda pýtajú, či jej telo je naozaj zachované vďaka nadprirodzeným silám alebo ide o anomáliu, ktorá sa nedá jasne vysvetliť?