Ľudia sa nestanú dospelými v 18-tke. Podľa vedcov toto štádium dovršujeme až omnoho neskôr

Výskum britských vedcov odhalil, že ľudia sa nestanú dospelými vtedy, keď dovŕšia 18 rokov. Podľa odborníkov na nervovú sústavu sa totiž v takom mladom veku mozog stále vyvíja, pričom svoju najlepšiu verziu dosiahne omnoho neskôr. Ako informoval portál LADbible, výsledky ukázali, že každý človek sa v skutočnosti stane dospelým až po tridsiatke.

Tento fenomén skúmali vedci z anglickej University of Cambridge, pričom podotkli, že prechod z detstva do dospelosti je oveľa dlhší, ako si myslíme. "Naozaj hovoríme, že definícia tohto javu je veľmi absurdná. Má totiž oveľa dlhší priebeh, ktorý sa odohráva minimálne počas troch desaťročí," povedal profesor Peter Jones.

Vo svojom výskume Jones a jeho kolegovia použili magnetickú rezonanciu na pozorovanie mozgu 297 dobrovoľníkov vo veku 14 až 24 rokov. Zistili, že tento dôležitý orgán sa po 18-tke stále formuje, čo znamená, že sa môže meniť správanie jedinca a je pravdepodobnejší vývin duševných porúch.

Tím preto dospel k tomu, že považovať tínedžerov za dospelých je možné len čisto zo spoločenských dôvodov. "Myslím si, že im to uľahčuje právny, zdravotný a vzdelávací systém," povedal Jones.

Vedec však poznamenal, že skúsení trestní sudcovia uznávajú rozdiely medzi 19-ročným obžalovaným a recidivistom v 30-ke. "Podľa mňa sa systém prispôsobuje tomu, čo sa skrýva na očiach. Neexistuje detstvo a potom dospelosť. Ľudia sú v tomto období na dlhej ceste," dodal.

O vývoji mozgu hovoril aj doktor Jay Giedd, riaditeľ psychiatrického oddelenia v americkej Rady Children's Hospital. Ten poznamenal, že vývoj prefrontálneho kortexu, časti mozgu zodpovednej za sociálne interakcie, emócie, kontrolu impulzívneho správania a posudzovanie rizík, nekončí vo veku 18 rokov. Namiesto toho sa vyvíja až do veku 25 rokov.

V minulosti sa tiež lekári mylne domnievali, že prefrontálny kortex ovplyvňuje pohyb človeka. "Táto časť mozgu nie je stopercentne vyvinutá ani po dovŕšení 20 rokov. Predpokladalo sa tiež, že sa podieľa aj na koordinácii našich svalov. Podľa tohto tvrdenia ak váš mozoček funguje dobre, mohli by ste sa stať dobrým tanečníkom či športovcom," uviedol s tvrdením, že v súčasnosti už vedci vedia, čo vlastne táto časť orgánu riadi. "Človek nemusí byť nemotorný len fyzicky, ale aj duševne," dodal.