Prstence Saturnu sa rozpadajú rýchlejšie, ako sa očakávalo. Čo zapríčiňuje ich miznutie?

Kozmická sonda Cassini-Huygens, ktorá ukončila svoju púť vesmírom v roku 2017, odhalila nové údaje o jednej z najväčších planét našej Slnečnej sústavy. Informácie hovoria, že Saturnu rýchlo miznú prstence a stratí ich oveľa skôr, ako sa predtým očakávalo. Portál Unilad uvádza, že ich zrýchlený rozpad zapríčiňujú dva faktory.

Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka a je druhý najväčší po Jupiteri. Sformoval sa asi pred 4,5 miliardami rokov, ale jeho prstence sa vytvorili približne pred 100 až 200 miliónmi rokov. Prvýkrát ich v roku 1610 zachytil známy taliansky astronóm Galileo Galilei, ktorý sa na planétu pozeral cez svoj teleskop.

Prstence sa nachádzajú viac ako 280-tisíc kilometrov od Saturnu a sú najväčšie a najjasnejšie v celej Slnečnej sústave. Nové údaje však naznačujú, že zmiznú o 200 miliónov rokov skôr, ako vedci predtým odhadovali.

Prvé informácie o zmenšovaní prstencov odhalila v osemdesiatych rokoch sonda Voyager 1, ktorú agentúra NASA vypustila do vesmíru pred viac ako 40 rokmi. S jej pomocou na planéte zachytila obrovské tmavé pásy, ktoré boli pre vedcov v tom čase záhadou.

Neskôr výskumníci zistili, že úkaz zapríčinil fenomén s názvom prstencový dážď, ktorý tvoria rozpadnuté prstence Saturnu. V tom čase sa odhadovalo, že kvôli fenoménu zmiznú až za 300 miliónov rokov. Novšia sonda Cassini však ukázala, že prstencový dážď bol oveľa silnejší, než sa predpokladalo. NASA preto dospela k záveru, že prstence Saturnu by nemuseli existovať už o 100 miliónov rokov.

Portál Insider uviedol, že za rozpad môžu dve veci. Saturn je pod neustálym útokom slnečného UV žiarenia a malých meteoritov. Prstence, ktoré tvoria prevažne kamene a ľad, pod vplyvom týchto faktorov erodujú, vytvárajú nabité molekuly vody a tie sa potom dostávajú do kontaktu s magnetickým poľom Saturnu. Neskôr vytvoria prstencový dážď, ktorý zhorí pri páde do atmosféry.