Vŕtaním lebky liečili migrénu a heroínom nádchu: 8 lekárskych mýtov, ktorým ľudia verili

Zlepšenie technológií sa dotklo aj zdravotnej starostlivosti, pričom sa oproti minulým storočiam rapídne zvýšila priemerná dĺžka života. Medicína však nebola vždy tak vyspelá ako v súčasnosti a mnohí často verili úplným bizarnostiam. Portál Grunge preto vymenoval zaujímavé liečebné postupy, ktoré lekári odporúčali pacientom, aby si udržali zdravie, a my sme vybrali tie najlepšie.

Medzi piatym storočím a rokom 1800 sa ľudia kúpali len zriedkavo. Mnohí tak robili kvôli vtedajšiemu kresťanskému presvedčeniu, ktoré hovorilo, že čistota znamená "morálnu povrchnosť".

K vinníkom však patrili aj lekári. Tí považovali špinavosť za štít proti chorobám a tvrdili, že zlý vzduch plodí rôzne ochorenia. A keďže kúpanie otvára póry, obávali sa, že telo bude náchylnejšie na tieto choroby. Bohatí ľudia však začali ignorovať príkazy lekárov v 19. storočí a o pár desaťročí neskôr aj samotní medicínski odborníci usúdili, že kúpanie a čistota má množstvo výhod.

Chirurgovia v minulosti operovali bábätká bez liekov proti bolesti či anestézie, pretože verili, že nič necítia. Táto mylná predstava vznikla počas 40. rokov 20. storočia v dôsledku niektorých nepravdivých experimentálnych odhalení. Lekári napríklad zistili, že keď pichnete bábätko špendlíkom, nezačne kričať od bolesti. To viedlo k mylnému záveru, že nervový systém novorodencov nie je úplne vyvinutý a vďaka tomu nič necítia.

Výsledkom bolo, že až 77 percent všetkých novorodencov, ktorí podstúpili operáciu na celom svete v rokoch 1954 až 1983, dostávalo iba lieky na uvoľnenie svalov či oxid dusný, prezývaný aj plyn smiechu. V súčasnosti sa však tento mýtus vyvrátil a lekári bábätkám podávajú správnu medikáciu.

Staromódni lekári v minulosti zvaľovali všetky choroby, od únavy cez šialenstvo až po slepotu, na masturbáciu. Tieto falošné tvrdenia pochádzajú od neurológa z 18. storočia menom Samuel Tissot. Oddaný katolík radil Vatikánu v otázkach zdravia a v roku 1758 vydal knihu Onánia, ktorá urážala túto činnosť.

Tissot svoje tvrdenia založil na príbehoch od svojich vlastných pacientov a od pacientov iných renomovaných európskych lekárov. Nie je však jasné, či títo ľudia zle označili svoju diagnózu, alebo či Tissot zmenil ich svedectvá. Odhaduje sa však, že ďalších 800 kníh následne prerozprávalo tvrdenia neurológa. "V istom čase boli dve tretiny všetkých chorôb pripisované masturbácii," povedal antropológ Michael Patton.

V druhom storočí nášho letopočtu rímsky lekár Galén vyslovil teóriu, že "mozog je studený, vlhký orgán tvorený spermiami". Keďže bol v tom období váženou osobnosťou, jeho tvrdenie sa považovalo za správne až do stredoveku.

Galénova čudná teória vyvolala množstvo otázok v oblasti reprodukcie. Mnohí odborníci verili, že počas sexu sa spermie vytvárali v mozgu a putovali celým telom až do mužského pohlavného orgánu. Navyše predpokladali, že ženy tiež produkujú svoje vlastné spermie, ktoré označili za druh mlieka.

Na začiatku 20. storočia sa niektorí ľudia domnievali, že pitie rádioaktívnych nápojov je zdravé. Kapitalisti mali v tom období predávať všetko od radónových príveskov až po rádioaktívne čapíky. K výrobkom patrila aj voda RadiThor, ktorá sľubovala mnohé zdravotné výhody a zväčšenie sily. Namiesto toho však rozpúšťala kosti a spôsobila mnohé ďalšie škody na zdraví a životoch.

Až do 50. rokov 20. storočia bol heroín pravidelne predpisovaným liekom na bežnú nádchu, kašeľ alebo hnačku. Na lekárskej scéne sa preslávil v roku 1898, keď ho nemecký farmaceutický gigant Bayer začal predávať verejnosti. Keďže testy preukázali, že heroín je osemkrát silnejší ako morfín, predpisoval sa ako účinný liek na všetky druhy bežných chorôb.

Tento krok mal spočiatku veľký úspech, čo sa farmaceutickému gigantovi pozdávalo, pretože v tých časoch nepatrila liečba závislostí k najvyšším prioritám spoločnosti. Neskôr však viedol k mnohoročnej heroínovej epidémii, keďže sa zistilo, že látka spôsobuje euforický stav potom, čo si ju človek vstrekne priamo do krvného obehu.

William Lane bol autorom súčasnej lekárskej povery, keď v roku 1992 uviedol, že žraločie chrupavky môžu vyliečiť rakovinu. Svoje vyjadrenia pritom argumentoval tvrdením z klinickej štúdie kubánskych lekárov. To viedlo k vytvoreniu dvoch známych kníh s názvom Sharks Don't Get Cancer a Sharks Still Don't Get Cancer, ktoré sa stali bestsellermi. Aj keď boli neskôr jeho tvrdenia vyvrátené, existuje množstvo ľudí, ktorí tejto povere veria aj v súčasnosti.

Táto povera pochádza z obdobia, keď ešte neexistovali presné lekárske postupy. Peruánci pritom prišli s myšlienkou, že budú vŕtať diery do lebky, aby zmiernili bolesť hlavy, zamedzili srdcovým chorobám alebo iným ťažkostiam. Tieto operácie však vykonávali len za pomoci ručných vŕtačiek. Tento postup sa nazýva trepanácia a prvý dôkaz o jeho existencii sa vyskytol asi pred 7-tisíc rokmi.