Kýchanie kvôli jasnému svetlu: Vedcov mätie už tisíce rokov, trpí ním veľká časť populácie

Každý z nás si raz za čas kýchne, pričom niekedy tento reflexný dej ani nemusí byť zapríčinený ochorením. Existuje však medicínska záhada s názvom fotické kýchanie alebo autozomálny dominantný kompulzívny helio-oftalmický výbuch, skrátene ACHOO. Ako informoval portál Unilad, tento stav mätie vedcov a zdravotníkov už viac ako 2 500 rokov, pričom ním trpí veľká časť svetovej populácie.

Často sa stáva, že v zaprášenom prostredí začneme kýchať. Ale ak sa u vás tento reflex spustí po tom, čo uvidíte jasné svetlo, potom môžete byť súčasťou skupiny s podivným stavom, ktorý sa nazýva syndróm ACHOO. Ako uviedol doktor Louis Ptáček, profesor neurológie na sanfranciskej University of California, tento stav nie je sám o sebe vážny ani život ohrozujúci. Môže však byť nebezpečný, ak pracujete s ťažkými strojmi alebo sedíte za volantom.

Okolnosti, ktoré môžu spustiť syndróm ACHOO, pritom zahŕňajú napríklad sledovanie televízie alebo plátna v kine či rýchle prejdenie z tmy do svetla, kedy vám oči môže ožiariť slnečné svetlo. Podľa odhadov vedcov má tento stav až 35 percent svetovej populácie.

Príčina tohto syndrómu mätie vedcov už od roku 350 pred Kristom, kedy sa zachovali prvé písomné záznamy. V tom období sa pritom doktori snažili zistiť, či existuje rozdiel medzi syndrómom ACHOO a pravidelným kýchaním. Ukázalo sa pritom, že zvyčajne, keď si kýchneme, našu nosnú sliznicu podráždia malé častice, ako napríklad prach, peľ či koreniny. Podľa vedcov ide o veľmi šikovný reflex, ktorý je navrhnutý tak, aby pomohol telu zbaviť sa dráždivých látok.

Syndróm ACHOO však nenastáva ako odozva na akýkoľvek druh častíc, ale vyskytuje sa, keď je niekto vystavený jasnému svetlu. Tento stav tiež nespôsobuje len jedno kýchnutie, ale nekontrolovateľný sled najmenej dvoch alebo troch kýchnutí za sebou. "Ľudia často len pociťujú brnenie v nose, ale v skutočnosti nekýchajú. Zdá sa, že reflex je spustený skôr zmenou intenzity svetla než špecifickým typom alebo vlnovou dĺžkou," uviedla oftalmologička Annie Nguyen z americkej univerzity Keck Medicine z USC.

Vedci tiež zistili, že syndróm ACHOO nie je nákazlivý. Namiesto toho sa prenáša geneticky, čo znamená, že máte 50-percentnú šancu zdediť túto vlastnosť, ak ju má jeden z vašich rodičov. Jediný spôsob, ako zistiť, či trpíte týmto syndrómom, je diagnostika nosnej dutiny u špecialistu. Ani tí však často nemusia presne určiť tento stav, pretože názory odborníkov na to, čo ho spôsobuje, sa líšia.

Staroveké vysvetlenia z roku 350 pred Kristom hovoria, že slnko dokáže rozpustiť nosovú vlhkosť, ktorú neskôr telo musí vytlačiť von pomocou kýchania. Teória z roku 1990 zase spomenula, že jasné svetlo sťahuje zreničky a vyvoláva podráždenie v nose. V roku 2019 zase štúdia teoretizovala, že tento reflex môže byť súčasťou porúch parasympatického nervového systému vždy, keď je stimulovaný trigeminálny nerv, ktorý zapríčiňuje to, že cítime objekty na tvári.