Najlepšie zo slovenskej kultúry: Pozrite si počiny, ktoré tento rok ocenil Pamiatkový úrad

Na Slovensku existuje súťaž, ktorá už viac ako 30 rokov oceňuje významné počiny v oblasti kultúrneho dedičstva. Udeľuje ich Pamiatkový úrad SR spoločne so Slovenským národným múzeom, pričom sú rozdelené až do siedmych kategórií. Ako informoval portál Pravda, medzi výhercami sa aj tento rok objavili veľmi zaujímavé pamiatky, ktoré odhaľujú nielen históriu našej krajiny, ale aj civilizácií na našom území.

Pamiatkový úrad a Slovenské národné múzeum každoročne vydávajú Revue Pamiatky a múzeá, v ktorom už 32 rokov oceňujú to najlepšie z oblasti kultúry. Táto súťaž je rozdelená do siedmych kategórií, ktorými sú najvýznamnejší nález či objav roka, expozícia či výstava, publikácia, najlepšia obnova, reštaurovanie, podujatie aj médiá. Vydavatelia si pritom tento rok vyberali spomedzi 127 nominovaných návrhov.

Ako uviedla Petronela Križanová, šéfredaktorka Revue Pamiatky a múzeá, aj keď sa zúčastnilo toľko návrhov, všetky si zaslúžia obdiv verejnosti. "Ak by som však mala vybrať, upriamila by som pozornosť na výnimočný objav rímskych mostov pri archeologickom nálezisku Iža pri Komárne, na významné stretnutie potomkov vlastníkov hradu Ľubovňa alebo na veľmi peknú výstavu Nevrátené, zostavenú z roztratených predmetov po šľachtickej rodine Andrássy z pôvodného mobiliára kaštieľa v Humennom," poznamenala.

Najvýznamnejším nálezom sa tento rok stalo potvrdenie existencie pilierov rímskeho mosta v Iži pri Komárne. Tento objav sa podaril tímu z Archeologického ústavu SAV a Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity. "Pochádza zo záveru 3. alebo zo 4. storočia a predstavoval prepojenie s materským táborom Brigetio. Bol dlhý zhruba 600 metrov a široký od 15 do 17 metrov," uviedla Miroslava Daňová z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity.

Tento objav sa považuje za mimoriadne vzácny, pričom podľa odborníkov je jedným z najvýznamnejších na Slovensku za posledné roky. "Objavili sme piliere mosta, ktorý bol zrejme vyrobený z kameňa, rímskeho betónu a drevených kolov a na nich pravdepodobne bola drevená nadstavba. Takýchto mostov je na hranici rímskeho impéria veľmi málo," dodala Daňová s tvrdením, že na datovanie vzniku mosta je potrebný ďalší výskum pamiatky.

Zaujímavé je, že aj keď pozostatky mosta tím našiel ukryté pod vodou, mali tušenie, kde majú vlastne hľadať. "V tejto oblasti sa už v 60. a 70. rokoch vybagrovali rímske kotvy aj kamenné oltáriky. Mysleli sme si, že tábor bol zásobovaný po vode, takže sme hľadali zvyšky rímskeho prístavu," poznamenala archeologička s tvrdením, že namiesto toho sa im podarilo nájsť most aj s piliermi.

Archeológov neprekvapilo ani to, že piliere mosta zostali vo veľmi dobrom stave. "Rímsky betón sa vyznačuje veľkou tvrdosťou. Vďaka primiešavaniu sopečného popola piliere odolajú aj vode a mnohé vydržali dodnes," povedala Daňová. Napriek tomu však minulé aktivity v oblasti mohli zničiť časť pamiatok ukrytých pod vodou. "Nanešťastie, celá pobrežná zóna bola v 70. rokoch cvičiskom pre vojská Varšavskej zmluvy, buldozéry to zrovnali so zemou, takže o niektoré informácie sme určite prišli," dodala odborníčka.

Najlepším podujatím v oblasti starostlivosti o kultúrne dedičstvo sa stalo stretnutie potomkov šľachtických rodín na hrade Ľubovňa. Princ Jan Lubomirski-Lanckoroński, gróf György VI. Lublóváry a gróf José Miguel Zamoyski de Borbón y Navarro patria do troch rodov, ktoré boli v minulosti majiteľmi hradu.

Ľubovnianske múzeum sa preto rozhodlo, že ich pozve na návštevu hradu, kde sa mali všetci stretnúť. "Uskutočnilo sa posledný júlový víkend minulého roka, ale predchádzala mu desaťročná dobrodružná cesta," povedal Dalibor Mikulík, riaditeľ Ľubovnianskeho múzea.

Tento cieľ však nebolo ľahké uskutočniť. Dôvodom bolo, že po znárodnení hradu potomkovia neudržiavali kontakt s múzeom. "Hľadal som ich na kráľovskom dvore v Madride, vo Francúzsku na Azúrovom pobreží, v Luxembursku, v Maďarsku a v Poľsku, až sa nám napokon podarilo zorganizovať stretnutie potomkov po meči. Ich predkovia vlastnili hrad vo veľkom časovom rozpätí, od roku 1593 do roku 1944, a naším cieľom bolo, aby sa stretli v jednom čase na jednom mieste, na hrade Ľubovňa," poznamenal riaditeľ.

Okrem príchodu na hrad potomkovia šľachtických rodov odovzdali múzeu aj mnohé hmotné artefakty. "Keď sme si získali ich dôveru, darovali nám viac ako tristo kusov vzácnych zbierkových predmetov, aj priamo z kráľovského dvora v Madride. Vďaka tomu sme mohli na hrade pripraviť krásne expozície, ako je komnata princezien de Borbón či expozíciu venovanú šľachtickým rodom hradu Ľubovňa," dodal Mikulík.

Niektoré z týchto predmetov vedenie múzea vložilo aj do časovej schránky, kde si budúce generácie budú môcť pripomenúť históriu hradu. "Najviac ma teší, že ocenili kvalitnú obnovu a neustálu starostlivosť o hrad Ľubovňa. Je to ocenenie práce všetkých múzejníkov," ukončil riaditeľ.

Komisia revue udelila ceny aj v ďalších kategóriách. Ocenenie za najlepšiu hodnotenú výstavu, zostavenú z predmetov z pôvodného mobiliára, získal kaštieľ v Humennom s podujatím s názvom Nevrátené. Išlo pritom o približne 200 artefaktov po rodine Andrássy, ktoré sa počas rokov podarilo identifikovať.

Najlepšie zreštaurovanou pamiatkou sa stal Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne, ktorý prešiel dôsledným procesom opravy. V priebehu piatich rokov na ňom pracoval tím odborníkov zo spoločnosti Restau.Art a z Krajského pamiatkového úradu Žilina s podporou rímskokatolíckej cirkvi. Vlastné ocenenie získali aj Železnice Slovenskej republiky. Tie obdržali cenu vďaka investovaniu do trakčnej meniarne v Hornom Smokovci, ktorá je funkčnou súčasťou Tatranskej elektrickej železnice od roku 1912.

Najlepšou publikáciou roka sa stal titul 20 rokov s pamiatkami, ktorý vytvoril Krajský pamiatkový úrad v Žiline, pričom v kategórii filmov, rozhlasových či televíznych relácií, internetových portálov a on-line databáz získala prvú cenu relácia SK Dejiny, ktorú môžete sledovať na staniciach RTVS.