Je náboženstvo nebezpečné? Podľa vedcov ho využívajú vlády a diktátori na upevnenie moci

Nedávny výskum skúmal, akú historickú úlohu zohralo náboženstvo vo fungovaní krajín a ako ho možno stále používať na ospravedlnenie politickej moci v niektorých spoločnostiach. Vedci pritom zistili, že svetové spoločnosti radi uctievajú bohov, ktorí majú dominantné postavenie. Ako informoval portál IFLScience, problémy tento fenomén predstavuje aj v diktátorských režimoch, kde sa náboženstvo často inštitucionalizuje.

Týmto fenoménom sa zaoberali Jeanet Sinding Bentzen, docentka na katedre ekonómie na Univerzite v Kodani, a Gunes Gokmen, docent na katedre ekonómie na Lundskej univerzite.

Výskumníci pritom zozbierali údaje o náboženstvách v 1 265 predmoderných spoločnostiach a porovnali ich s aktuálnymi informáciami o cirkevných zákonoch v 176 krajinách, prevzatými z Asociácie archívov náboženských údajov (ARDA). "Veľké množstvo informácií nám umožňuje porovnávať spoločnosti, ktoré patria do rovnakej jazykovej skupiny, majú rovnaký spôsob obživy, úroveň rozvoja a nachádzajú sa na rovnakom kontinente,“ vysvetlila Bentzen vo vyhlásení.

Hoci sú si spoločnosti podobné vo všetkých týchto parametroch, existujú medzi nimi aj mnohé významné odlišnosti." Z údajov vyplýva, že krajiny s väčšou sociálnou nerovnosťou častejšie uctievajú bohov, ktorým sa pripisuje dominantný charakter," dodala Bentzen.

Vedci tiež zistili, že spoločnosti historicky charakterizované vierou v bohov s väčšou pravdepodobnosťou diskriminujú alebo uprednostňujú určité skupiny v spoločnosti. Mohlo by to zahŕňať zákony, ktoré obmedzujú práva žien či homosexualitu. Patria však medzi nich aj nariadenia, ktoré zakazujú rúhanie a rozširujú privilégiá na konkrétne náboženské organizácie.

Výskum sa zaoberal aj autokratickými štátmi. Ide o systém vlády, kde jedna osoba alebo malá skupina jednotlivcov má absolútnu moc nad všetkými orgánmi. Podľa Bentzen a Gokmana autokracie vykazujú zreteľnú tendenciu inštitucionalizovať náboženstvo, aby si zabezpečili a legitimizovali svoju moc. "Malá skupina vládcov pritom dostáva povolenie vykonávať moc zhora, a preto sa nemusí pýtať ostatných ľudí," dodala Bentzen.

Výsledky však ukazujú, že toto správanie môže v konečnom dôsledku viesť k pretrvávaniu autokracií, pretože tento druh vládnutia je často protikladom demokracie. Na druhú stranu tento spôsob podporuje zakladanie viacerých inštitúcií, medzi ktoré patria aj tie na podporu náboženstva.

Vedci poznamenali, že náboženstvo nepredstavuje negatívnu silu v spoločnosti. Podľa nich môže priniesť aj pozitíva, ako je úľava od stresu, osobná nádej a zakladanie komunít. Varovali však, že existuje aj určité nebezpečenstvo. Náboženstvo je totiž často využívané zlomyseľnými ľuďmi pre politické účely. "Existuje množstvo štúdií, ktoré dokazujú, že náboženstvo môže mať pozitívny vplyv na všeobecný blahobyt ľudí. Naša štúdia však ukazuje, že táto minca má aj svoju odvrátenú stranu," ukončila Bentzen.