Vedci skúmali, či človeku tesne pred smrťou život naozaj prebleskne pred očami. Podarilo sa im zaznamenať aktivitu ľudského mozgu vo chvíli, keď počas liečby epilepsie pacient zomrel. Štúdia, ktorú viedol neurochirurg Ajmal Zemmar z University of Louisville, objasnila, čo sa môže stať v mozgu vo chvíľach, keď človek pomaly umiera, uvádza portál Unilad.
Pacienti snívajú a vybavujú si spomienky
V článku odborníci vysvetľujú, že neurofyziologická stopa mozgovej aktivity po zástave srdca či vo chvíli, keď je človek blízko smrti, nie je chápaná správne. "Aj keď sa predpokladal minimálny aktívny stav mozgovej činnosti, experimentálne štúdie na zvieratách preukázali zvýšenú aktivitu mozgu po zástave srdca, hlavne v gama pásme v dôsledku hyperkapnie (vzostup koncentrácie oxidu uhličitého v krvi) pred zastavením prietoku krvi v mozgu po zástave srdca," vysvetlili vedci.
Keď sa však výskumník Raul Vincente a jeho kolegovia z Computational Neuroscience Lab pokúsili liečiť 87-ročného pacienta s epilepsiou, okolnosti sa zmenili. Tím pri ňom použil kontinuálne monitorovanie prostredníctvom elektroencefalogramu (EEG - diagnostická metóda zaznamenávajúca aktivitu mozgu). Video EEG skúma mozgovú aktivitu dlhšie než štandardné EEG a snaží sa zachytiť súvislosť medzi elektrickou aktivitou mozgu s klinickou aktivitou.
Počas tohto sledovania pacient dostal zástavu srdca a zomrel. Aj napriek tomu bol muž ďalej monitorovaný a tím výskumníkov zaznamenal a analyzoval mozgovú aktivitu pacienta v posledných chvíľach jeho života. Aktivita, ktorá bola zachytená, naznačovala, že mozog môže počas smrti prejsť sériou stereotypných činností, ktoré majú určitý vzorec. Stereotypnú činnosť môže predstavovať snívanie, vybavovanie si spomienok alebo sústredenie, keď sa od mozgu požaduje vykonávanie náročných kognitívnych úloh.
Aktivita začala 30 sekúnd pred tým, ako pacient dostal zástavu srdca a pokračovala 30 sekúnd po úplnom zastavení srdca. "Mohlo by to byť posledné vybavovanie si spomienok, ktoré sme v živote zažili a ktoré sa nám prehrávajú v mozgu v posledných sekundách pred smrťou," podotkol Zemmar. Zistenia na tomto 87-ročnom pacientovi podporujú výsledky štúdie z roku 2013 vykonanej na potkanoch.
"Ako neurochirurg sa občas stretávam s úmrtím človeka. Je priam neopísateľné, aké náročné je správu o smrti povedať členom rodiny. Z tohto výskumu si však môžeme vziať, že hoci naši milovaní majú zatvorené oči a ich život sa končí, ich mozgy si možno prehrávajú niektoré z najkrajších momentov, ktoré zažili vo svojom živote," zakončil.