Neandertálci žili s modernými ľuďmi. Tisíce rokov sa miešali a vymieňali si informácie

Neandertálci žili v Európe spoločne s modernými ľuďmi tisícky rokov. Počas daného obdobia vzájomne kopírovali výrobu kamenných nástrojov aj šperkov. O týchto skutočnostiach odborníci diskutujú už pár rokov a téme sa venoval aj tohtoročný laureát Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo Svante Pääbo, uvádza portál TA3. Ten totiž porovnal genómy moderného človeka spolu s jeho najbližšími vyhynutými príbuznými, neandertálcami a denisovanmi (príslušníci rodu Homo blízki neandertálcom). Zistilo sa, že medzi týmito druhmi došlo k miešaniu.

Vedci tvrdia, že Homo sapiens a neandertálci žili v oblasti dnešného Francúzska a aj severného Španielska. Spoločné územie zdieľali dlhých 1 400 až 2 900 rokov až do momentu, kým neandertálci nevyhynuli. Experti okrem toho vykonali analýzu dát obsahujúcich 56 neandertálskych a ľudských artefaktov a 28 patrilo každej skupine. Autor štúdie Igor Djakovic z univerzity v Leidene poznamenal, že v spomínaných regiónoch boli spozorované mnohé podobnosti medzi spôsobmi, akými oba druhy tvorili predmety a ako sa správali.

Analýza dokázala, že určité predmety sa vyskytovali u oboch druhov zároveň. Príkladom boli dierované zuby cicavcov, ktoré vedci považujú za šperky. Moderní ľudia a aj neandertálci vyrábali mnohé kamenné nástroje podobné čepeliam. Djakovic naznačil, že tieto aspekty sú dôkazom, že si vymieňali vedomosti i názory.

Na to, aby vedci odhalili vek predmetov, využili uhlíkovú metódu datovania. V štúdii uviedli, že neandertálske predmety sa v oboch lokalitách objavili pred 45 000 až 44 000 rokmi. Zistili aj skutočnosť, že vymizli medzi 39 894 až 39 798 rokmi. Následne neandertálci úplne vyhynuli.

Podľa výskumov sa moderný človek prvý raz objavil pred 42 653 až 42 829 rokmi. V danom období žili neandertálci v Európe v menších populáciách. Postupne však prichádzali väčšie a väčšie populácie moderných ľudí, ktoré neandertálcov pohltili a svoje miesto si vydobyl práve moderný človek.