Najväčšie masové vymieranie trvalo len 24 hodín. Vedci určili najhorší deň v histórii

O udalosti na konci kriedy sa väčšinou hovorí ako o ekologickej katastrofe obrovských rozmerov. Počas nej bolo vyhubených 75 až 80 percent vtedajších druhov. Podľa najnovších zistení sa však zdá, že šlo skôr o kataklizmu, teda náhlu prírodnú katastrofu, počas ktorej nevtáčie druhy dinosaurov vyhynuli za jeden jediný deň, uvádza portál iDnes.

Dlho sa predpokladalo, že to bola katastrofická udalosť veľkého rozsahu, no nie výrazne odlišná od tých, ktoré jej predchádzali. V rámci geologickej histórie našej planéty a celkového vývoja života na Zemi sa odohralo až niekoľko veľkých vymieraní. Tie sa označovali ako "Veľká päťka."

Hromadné vymieranie z obdobia pred 66 miliónmi rokov sa dá považovať za jednu z najväčších katakliziem, ktoré postihli rozvinutý komplexný život v poslednej polmiliarde rokov. Zatiaľ čo ostatné veľké vymierania trvali typicky desiatky či stovky tisíc, ba dokonca milióny rokov, to posledné sa udialo za 24 hodín. Dopad mimozemského telesa stanovil prelom geologických období.

Éru druhohôr, ako aj obdobie kriedy, je možné považovať za ukončené vo chvíli, keď do dna plytkého mora v oblasti dnešného Mexického zálivu obrovskou silou narazilo bilióny ton vážiace mimozemské teleso. To nesie názov chicxulubský bolid alebo meteorit. Éra druhohôr tak trvala asi 186 miliónov rokov. V našej geologickej histórii sa nikdy predtým (a ani potom) podobná prevratná udalosť neuskutočnila v prítomnosti rozvinutého života.

Aj keď ide o katastrofickú udalosť, v skutočnosti by si ju ľudstvo malo vážiť. Deň, kedy dopadol smrtiaci meteorit je zrejme najvýznamnejším míľnikom v posledných troch a pol miliardách rokov. Okrem toho by sa to celé malo vnímať ako jedna z najvýznamnejších udalostí v dejinách vývoja stavovcov a človeka.

To, že by sme tu dnes bez nej neboli, nemožno brať iba ako pravdepodobnú možnosť, ale skôr ako istotu. Aj keď tieto tvrdenia môžu znieť trúfalo, zakladajú sa na aktuálnych poznatkoch a odborných prácach. Tie sú zamerané na výskum mechanizmu vzniku a stavby krátera Chicxulub s ohľadom na štúdium lokalít z rozhrania K-Pg (najmä lokalita Tanis a ďalšie miesta v rámci souvrstvia Hell Creek).

Tanis na území Severnej Dakoty je zrejme prvým miestom, na ktorom sa dajú podrobne študovať účinky dopadu na vtedajšie ekosystémy. Planétka, ktorá vytvorila kráter Chicxulub, sa zrazila so Zemou zhruba 3 000 kilometrov južne od tohto miesta. Je však možné, že po niekoľkých hodinách od dopadu na celom zemskom povrchu nežil jediný väčší živočích a prakticky všetky nevtáčie druhy dinosaurov, vtákojašterov a ďalších iných tvorov zahynuli?

Znie to nemožne, no všetky overené geologické a paleontologické doklady túto verziu viac-menej plne podporujú. Jeden bežný jarný deň na konci kriedy sa tak stal zároveň dňom najväčšieho masového zabíjania živočíchov v histórii našej planéty.

Svet vtedy zasiahla extrémne horúca tepelná vlna, ktorá zaplavila povrch všetkých kontinentov na niekoľko desiatok minút až hodín. Hoci to netrvalo dlho, na vyhubenie nepredstaviteľne veľkého množstva živočíchov to stačilo. Druhy, ktoré sa schovali pod zemský povrch alebo pod vodu, museli čeliť následne až trom rokom krutého mrazu. Vtedy pôvodné tropické teploty, ktoré dosahovali okolo 30 stupňov, vystriedali v priebehu pár týždňov ľadové roky.

Zdecimované populácie dinosaurov a ďalších prevažne teplomilných plazov zvyknutých na tropické podmienky museli čeliť náhlemu poklesu teploty asi o 30 až 40 stupňov. Pomaly sa rozpadli potravinové reťazce. Aj lesné porasty po celom povrchu planéty boli zničené masívnymi požiarmi veľkého rozsahu. Dinosaury najviac prekvapila nečakaná tepelná vlna, voči ktorej sa nemohli suchozemské živočíchy ochrániť.

Preživší vďačili za svoj život iba slepej náhode – schopnosti schovať sa na niekoľko desiatok minút až hodín do podzemných brlohov alebo pod hladinu vody. Kto niečo také nezvládol, nemal žiadnu šancu prežiť, prinajmenšom na území Severnej Ameriky. Infračervená radiácia pôsobila na pozemský život ako teplovzdušná rúra pracujúca na maximálny výkon. Teplota vzduchu sa zvýšila až na niekoľko stoviek stupňov v priebehu desiatok minút.

Vegetácia rýchlo vzplanula, pričom rozsiahle požiare a ohnivé búrky zachvátili v krátkom čase väčšinu lesných porastov celého sveta. K udalostiam zrejme došlo v prvých 24 hodinách po dopade, teda v priebehu prvého dňa paleocénu. Navyše sa o oslovo hlásilo aj zamorenie atmosféry prachom a výparmi vzniknutými po dopade, zatienenie slnečného žiarenia, celosvetové kyslé dažde, zima a ďalšie vedľajšie formy poškodenia biosféry, ktoré pretrvávali po stáročia až tisícročia. V tomto období už dinosaury okrem preživších vtáčích druhov neexistovali.

Nevymierali teda dlhú dobu vplyvom postupného ubúdania vhodných podmienok k životu, pomalými zmenami v ekosystémoch alebo vymiznutím vhodných zdrojov potravy. Nevtáčie dinosaury zmizli len za niekoľko hodín až dní. Bol to čas, kedy behom malej chvíľky skončila celá jedna geologická éra a zároveň začala nová.

Práve počas nej bol vývoj vyšších stavovcov do značnej miery nanovo spustený a výsledkom tejto zmeny sme aj my. Človek, pes, netopier či pštros boli druhy, ktorých vznik nebol predurčený. Všetky živé bytosti, ktoré dnes vidíme, sú potomkami super odolných tvorov. Tie zostali nažive v deň, kedy sa odohrala táto obrovská katastrofa.