Spánková paralýza môže byť desivá, no zvyčajne je neškodná. Čo ju spôsobuje a ako jej predísť?

Spánková paralýza je jav, ktorý počas života zažije približne 8 percent ľudí. Ide o stav, keď počas spánku nadobudneš vedomie, ale nemôžeš sa pohnúť ani rozprávať, pričom sa môžu vyskytnúť rôzne zrakové, sluchové či iné halucinácie. Hoci môžu byť desivé, vo väčšine prípadov nejde o zdravotný problém ani diagnózu.

Noizz.sk ti prináša prehľad o tom, čo to vlastne spánková paralýza je, ako sa prejavuje, kto ju zažíva a ako sa jej dá predísť.

Spánková paralýza je stav, kedy počas spánku nemôžeš pohnúť svojím telom ani rozprávať, hoci máš pocit, že si v bdelom stave a plne si uvedomuješ, čo sa deje. Môže trvať niekoľko sekúnd alebo minút a zvyčajne odoznieva sama od seba. Môže sa tiež prerušiť, keď sa ťa niekto dotkne alebo na teba prehovorí, prípadne, keď sa intenzívnejšie snažíš pohnúť.

Spánková paralýza sa zvyčajne vyskytuje v dvoch prípadoch. K prvému dochádza vtedy, keď zaspávaš. Vtedy hovoríme o hypnagogickej, resp. predormitálnej spánkovej paralýze. Druhý prípad sa vyskytuje, keď sa prebúdzaš, vtedy ide o hypnopompickú, resp. postdormitálnú spánkovú paralýzu.

Hypnagogická paralýza sa vyskytuje počas toho, ako zaspávaš, pričom sa tvoje telo pomaly uvoľňuje. Zvyčajne postupne strácaš pozornosť, takže si nevšimneš, ako k zmene dôjde. Ak však počas zaspávania pozornosť nestratíš alebo ju znova nadobudneš, môže sa ti stať, že sa chvíľu nevieš pohybovať a nemôžeš rozprávať.

Hypnopomická paralýza sa vyskytuje pri prebúdzaní, no môže to byť ráno i uprostred noci. Počas spánku telo prechádza medzi fázami spánku REM (rapid eye movement) a NREM (non-rapid eye movement). Jeden cyklus prechodu medzi REM a NREM trvá približne 90 minút, pričom NREM fáza zaberie takmer 75 percent celkového času spánku. Počas NREM fázy tvoje telo relaxuje a "dobíja sa".

Následne prechádza do REM fázy, kedy sa tvoje oči rýchlo pohybujú a začínaš snívať. Zvyšok tvojho tela však zostane veľmi uvoľnené a tvoje svaly sú "vypnuté". Ak nadobudneš vedomie skôr, ako REM fáza spánku skončí, môže sa ti stať, že sa nevieš pohnúť a nemôžeš rozprávať. Vtedy hovoríme o spánkovej paralýze.

Spánková paralýza môže byť desivá, keďže sa počas nej nemôžeš pohnúť ani rozprávať, môže sa dostaviť úzkosť i strach. Niektorí ľudia mávajú aj halucinácie, napríklad vidia alebo počujú veci a osoby, ktoré v miestnosti nie sú.

V niektorých prípadoch môžeš mať aj pocit, že cítiš tlak, zdá sa ti, že sa dusíš, prípadne pohybuješ alebo letíš. V horších prípadoch sa môže vyskytnúť napríklad aj bolesť hlavy či svalov, pocit, že zomieraš, potenie, pocit strachu či paranoja.

Hoci ide o nepríjemný zážitok, samotná spánková paralýza človeka nevystavuje vážnemu zdravotnému riziku a väčšinou ti ani nebráni v tom, aby si sa vyspal. Môže byť však súčasťou iných spánkových porúch, ako je napríklad narkolepsia. Ide o nezvládateľnú potrebu spať, pretože mozog pri tejto poruche nedokáže spánok regulovať.

Spánkovú paralýzu počas života zažije približne 8 percent ľudí. Môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku, no prvé symptómy sa zvyčajne objavujú v detstve či na začiatku adolescnecie. Najčastejší vek zažívania spánkovej paralýzy je od 7 do 25 rokov. V prípade opakovanej spánkovej paralýzy dochádza k frekventovanejšiemu výskytu tohto javu po 20. a niekedy aj 30. roku života.

Presná príčina spánkovej paralýzy nie je známa. Vedci sa domnievajú, že na jej výskyt má vplyv viacero faktorov. Väčšiu pravdepodobnosť zažívania spánkovej paralýzy majú ľudia, ktorí trpia niektorými poruchami spánku.

Podľa čínskej štúdie z roku 2010 sa 38 percent prípadov vyskytlo u ľudí so syndrómom spánkového apnoe. Ide o poruchu, pri ktorej opakovane dochádza k apnoickým epizódam, čiže zastaveniu dýchania.

Zvýšenú pravdepodobnosť výskytu spánkovej paralýzy majú aj ľudia, ktorí trpia na nočné kŕče v nohách. So spánkovou paralýzou sú spojené aj symptómy nespavosti (insomnie), ako sú napríklad problémy s večerným zaspávaním či nadmerná ospalosť počas dňa.

Môže sa tiež vyskytnúť u ľudí, ktorých denný a nočný režim nie je v súlade s cirkadiánnym rytmom, čiže 24-hodinovým biologickým režimom tela. Sú to napríklad ľudia, ktorí pracujú na zmeny alebo ľudia, ktorí cestujú cez viac časových pásiem a zažívajú tzv. jet lag, čiže pásmovú chorobu.

Spánkovú paralýzu môžu zažívať aj ľudia, ktorí trpia niektorými psychickými poruchami. Ide najmä o úzkostnú poruchu, panickú poruchu, posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD), bipolárnu poruchu či depresiu. Môže sa však vyskytovať aj u ľudí, ktorí boli v detstve vystavení sexuálnemu obťažovaniu alebo iným psychickým a emocionálnym ťažkostiam.

Zvýšená pravdepodobnosť výskytu spánkovej paralýzy je aj vtedy, ak ju zažíva niektorý ďalší člen rodiny, hoci nebola zaznamenaná špecifická genetická spojitosť s týmto javom. Môžu ju tiež zažívať ľudia, ktorí prestali užívať antidepresíva, či prestali piť alkohol po nadmernom pití.

Spánkovej paralýze sa dá predchádzať, respektíve znížiť riziko jej výskytu, ak pravidelne spíš 6 až 8 hodín denne. Dôležitý je aj spánkový režim, mal by si teda každý deň ísť spať približne o tej istej hodine a každé ráno by si sa mal aj budiť približne o tom istom čase. Platí to aj pre sviatky a víkendy.

Pozitívny vplyv na spánok má aj čo najmenej rušivých zvukových a svetelných vplyvov v miestnosti, v ktorej spíš. Ideálne je zredukovať večerný príjem alkoholu a kofeínu, a tiež nesledovať televíziu a odložiť elektronické zariadenia, ako napríklad mobil, aspoň polhodinu pred spaním.

Ďalším preventívnym krokom je pravidelné cvičenie, avšak neodporúča sa cvičiť 2 hodiny a menej predtým, než si ideš ľahnúť. Predísť spánkovej paralýze môžeš aj dodržiavaním toho istého rituálu pred spaním či výberom pohodlnejšieho a vhodného matraca a vankúša. Dôležitú rolu môže hrať aj primeraná teplota v miestnosti, v ktorej spíš.

Taktiež by si sa mal vyhýbať zdriemnutiam po 15. hodine, či denným zdriemnutiam dlhším ako 90 minút. Nemal by si jesť na večeru ťažké jedlá či všeobecne jesť 2 hodiny a menej pred spaním. Neodporúča sa ani študovať alebo pracovať v miestnosti, v ktorej spíš.

Spánková paralýza za normálnych okolností nie je považovaná za zdravotnú diagnózu. Ak sú však symptómy znepokojivé, je dobré poradiť sa s lekárom. Liečba môže byť potrebná v prípadoch, keď sa spánková paralýza vyskytuje pravidelne, ak pociťuješ úzkosť, keď ideš spať, ak máš problémy kvôli úzkosti zaspať, prípadne sa počas dňa cítiš nezvyčajne ospalo alebo ak zaspávaš náhle a neočakávane.

Ak sa náhle a neočakávané zaspávanie vyskytuje počas dňa, môže to byť znak toho, že trpíš narkolepsiou. Ide o zriedkavú mozgovú poruchu, pri ktorej človek zaspáva nekontrolovane alebo stráca svalovú kontrolu v neočakávaných či nevhodných situáciách.

Ak často prežívaš stres alebo úzkosť, zameranie sa na tieto javy môže pomôcť zmierniť symptómy spánkovej paralýzy. Na diagnostiku spánkovej paralýzy môže poslúžiť aj polysomnografické vyšetrenie, ktoré komplexne zaznamenáva tvoje telesné funkcie počas spánku.

Prvým krokom pri liečbe spánkovej paralýzy by mal byť rozhovor s lekárom. Okrem vyššie spomínaných preventívnych krokov môže pri liečbe spánkovej paralýzy pomôcť terapia psychických problémov, ktoré ju spôsobujú, prípadne tiež liečba iných porúch spánku, ako sú narkolepsia, spánkové apnoe či nočné kŕče v nohách.

Všeobecne môžeme povedať, že neexistuje zaručený vedecky overený postup, ako spánkovú paralýzu liečiť. Niekedy ľudia tento jav nepoznajú, takže sa kvôli nemu cítia zahanbení. V týchto prípadoch môže ich stav zlepšiť už len získanie informácií o tom, že ide o pomerne bežnú poruchu spánku, čím sa ich symptómy zmiernia alebo úplne ustúpia.

Na liečbu nespavosti, teda insomnie, sa používa špecifická forma kognitívne behaviorálnej terapie (CBT-I). Ide o liečbu na základe dialógu, ktorý napomôže preformovať negatívne myšlienky a emócie spojené so spánkom.

Pre liečbu spánkovej paralýzy bola vyvinutá špecifická forma CBT, ktorej efektívnosť však musí potvrdiť ďalší vedecký výskum. Terapia úzkostí či PTSD, ak trpíš týmito poruchami, môže taktiež znížiť riziko výskytu spánkovej paralýzy.

Na liečbu narkolepsie, ktorej sprievodným javom môže byť spánková paralýza, sa používajú stimulanty, ktoré ti pomôžu zostať bdelý, alebo selektívne inhibítory vychytávania serotonínu, ako je napríklad Prozac, ktoré pomáhajú vyrovnať sa so symptómami narkolepsie.

Existujú tiež lieky, ktoré potláčajú REM fázu spánku a môžu napomôcť k odbúraniu spánkovej paralýzy. Tieto lieky však môžu mať vedľajšie účinky a v prípade, že ich prestaneš brať, sa môže prinavrátiť REM fáza spánku a s ňou aj spánková paralýza. Preto je skutočne dôležité poradiť sa s lekárom.