Pavúčie nástroje či lízanie kameňov: Aj tento rok získali zbytočné štúdie paródiu Nobelovky

Nedávno uzreli svetlo sveta výsledky tohtoročného ocenenia Ig Nobelova cena parodujúce skutočnú cenu. V desiatich kategóriách sa ocitli výskumy, ktoré sú pre svetovú spoločnosť úplne zbytočné. Ako informoval portál New York Post, medzi víťazmi boli aj štúdie, ktoré sledovali znudenie študentov a učiteľov počas vyučovania či mozgovú aktivitu ľudí hovoriacich pozadu.

Bizarný ceremoniál, ktorý existuje od roku 1991, oceňuje 10 najneobvyklejších alebo triviálnych úspechov vo vedeckých kruhoch na celom svete. Podujatie sa konalo 14. septembra na Harvardovej univerzite, pričom sa vysielalo online. Medzi ocenené kategórie patrí napríklad geológia a chémia, literatúra, medicína, vzdelávanie či psychológia.

Na podujatí boli predstavené mnohé bizarné štúdie. Jednu z nich viedol poľský paleontológ Jan Zalasiewicz, ktorý si odniesol cenu za vysvetlenie fenoménu, prečo mnohí vedci olizujú skaly. "Táto technika je súčasťou výzbroje geológov a paleontológov, pretože pomáha prežiť v teréne. Navlhčenie povrchu umožňuje fosílnym a minerálnym textúram ostro vyniknúť namiesto toho, aby sa stratili v rozmazaní pretínajúcich sa mikroodrazov a mikrolomov," napísal Zalasiewicz.

Zaujímavým bol aj výskum profesora Chrisa Moulina, ktorý so svojím tímom sledoval pocity ľudí opakujúcich slová veľakrát dokola. Ide o fenomén zvaný Jamais vu, ktorý mnohí vedci označujú za opak Déjà vu. "Účastníci uviedli, že sa cítili zvláštne po približne tridsiatich opakovaniach alebo po jednej minúte. Tieto skúsenosti popisujeme ako Jamais vu," uviedol Moulin.

Medzi víťaznými výskumami bola aj štúdia skupiny vedcov z Indie, Číny, Malajzie a Spojených štátov, ktorí sa snažili prerobiť mŕtve pavúky na uchopovacie nástroje. "Užitočné vlastnosti biotických materiálov, ktoré v priebehu času zušľachťovala príroda, eliminujú potrebu umelo skonštruovať rôzne materiály. Príkladom sú naši raní predkovia, ktorí nosili zvieracie kože ako oblečenie a vyrábali nástroje z kostí," vysvetlili vo vedeckom časopise Advanced Science.

Používateľom na sociálnych sieťach sa však najviac zapáčil výskum, ktorý viedla vedkyňa Christine Pham, Bobak Hedayati, Kiana Hashemi či Ella Csuka. V ňom sa snažili zistiť, či má každý človek v nose rovnaký počet chĺpkov. Zaujímavé je, že ako účastníkov štúdie tím použil ľudí, ktorí nedávno skonali. Ocenenia získali aj ďalšie bizarné výskumy. Celý zoznam si môžete pozrieť na webovej stránke podujatia.