Fascinujúci úkaz v Mexickom zálive: Rozdelené more ale predstavuje veľkú hrozbu

Ide o mŕtvu zónu nachádzajúcu sa v Mexickom zálive. Tá je vytvorená kvôli blízkosti rieky Mississippi, no nejde o žiaden prirodzený úkaz. Je totiž výsledkom hypoxickej udalosti spôsobenej človekom, ktorá je škodlivá pre životné prostredie. Voda z rieky Mississippi má vysoký obsah živín a je naplnená dusíkom, kvôli čomu prúdi do zálivu, uvádza portál Unilad. Výsledkom sú narušené potravinové reťazce a vody s nedostatkom kyslíka a rias.

Až 41% kontinentálnych Spojených štátov odteká do rieky Mississippi a následne do Mexického zálivu. Väčšina pôdy v povodí Mississippi je poľnohospodárska. 70% živín, ktoré spôsobujú hypoxiu, sú výsledkom poľnohospodárskeho odtoku spôsobeného dažďom zmývajúcim hnojivo z pôdy do potokov a riek.

Problémom je aj to, že 12 miliónov ľudí žije v mestských oblastiach, ktoré hraničia s Mississippi a v týchto zónach sa do riek neustále vypúšťa odpadová voda. Vypúšťanie odpadových vôd z fariem a miest s obsahom dusíka a fosforu zohráva kľúčovú rolu pri raste fytoplanktónu. Približne 1,7 milióna ton týchto živín je každý rok dodávaných riekami do Mexického zálivu.

Kvôli takému rozsiahlemu prísunu látok je zaznamenaný rast fytoplanktónu, čo vedie k zvýšeniu zooplanktónu, ktorý sa živí práve fytoplanktónom. Mŕtvy fytoplanktón a zooplanktón sa zhromažďuje na morskom dne a akonáhle sa rozloží, kyslík sa vyčerpá, čo vedie k tvorbe hypoxických oblastí, ktoré sú známe ako už spomínané mŕtve zóny.

Týchto zón je v poslednom polstoročí štvornásobne viac a existuje najmenej 700 oblastí, kde je kyslík na nebezpečne nízkej úrovni. Znamená to, že veľkému množstvu životne dôležitých ekosystémov hrozí kolaps, pričom sa zistilo, že obzvlášť sú ohrozené žraloky, tuniaky a iné veľké druhy rýb.

Grethel Aguilar, generálna riaditeľka IUCN, uviedla, že zdravie oceánov musí byť pre ľudstvo kľúčové. "Keďže otepľujúci sa oceán stráca kyslík, rovnováha morského života je v ohrození," uviedla. Aby toho nebolo málo, očakáva sa, že oceány do konca tohto storočia stratia približne tri až štyri percentá kyslíka.