Existujú územia, ktoré žiadna krajina nechce. Ľudia si v nich chceli vytvoriť vlastné štáty

Moderný svet je rozdelený na takmer 200 krajín prísne vymedzených hranicami. Aj keď sa ľuďom podarilo obsadiť všetky veľké územia, stále existuje na Zemi malý počet oblastí, ktoré žiadny štát nechce. Ako informoval portál IFLScience, tie sú známe ako Terra nullius, čo je latinský výraz, ktorý znamená krajina nikoho. Aké územia sa medzi nimi nachádzajú?

Jedným z najvýznamnejších príkladov Terra nullius je Bir Tawil. Ide o 2 060 kilometrov štvorcových zeme, ktorý sa nachádza neďaleko hraníc medzi Egyptom a Sudánom. Je to pustá púštna oblasť, kde teploty siahajú až do výšky 45 °C. Populácia tejto krajiny je oficiálne nulová, hoci ju často navštevujú okoloidúce kočovné kmene, ako napríklad ľud Ababda.

Túto zvláštnosť spôsobili dekréty, ktoré vytvorilo Britské impérium v ​​19. a 20. storočí. Podľa ministerstva zahraničných vecí USA sa Spojené kráľovstvo v roku 1899 dohodlo s Egyptom na tom, že Sudánu budú patriť územia južne od 22. rovnobežky zemepisnej šírky, čím sa Bir Tawil dostane pod kontrolu Sudánu. V roku 1902 však Briti vypracovali ďalší plán pre sudánsko-egyptskú hranicu. V rámci tejto schémy sa Bir Tawil dostal pod egyptskú správu, pretože oblasť príležitostne využíval kmeň Ababda.

Tento krok spôsobil medzi krajinami veľký zmätok. Dôvodom je, že Egypt dodržiava dekrét z roku 1899, zatiaľ čo Sudán sa riadi administratívnou hranicou z roku 1902. Inými slovami, Egypt verí, že Bir Tawil je v Sudáne, ale Sudán verí, že patrí Egyptu.

Situáciu preto chceli využiť mnohé skupiny ľudí, ktoré si chceli v oblasti vytvoriť vlastnú krajinu. Napríklad v roku 2014 sa americký rezident Jeremiah Heaton z Virgínie pokúsil prevziať toto územie, pričom ho nazval Kráľovstvo Severného Sudánu a vyhlásil sa za samozvaného vládcu. Týmto krokom chcel splniť želanie svojej dcéry, ktorá túžila byť princeznou. Nakoniec však jeho nárokovanie nebolo uznané Organizáciou Spojených národov a Bir Tawil tak stále nikomu formálne nepatrí.

V medzinárodnom práve žiadna časť Antarktídy nie je vo vlastníctve jednej krajiny. To však nezabránilo siedmim národom (Argentíne, Austrálii, Čile, Francúzsku, Novému Zélandu, Nórsku a Spojenému kráľovstvu), aby si nárokovali časti kontinentu za svoje. Mapa zobrazujúca tieto územné nároky pritom ukazuje, že Antarktída je nakrájaná na plátky ako pizza, pričom najväčší podiel majú Austrália a Nórsko.

Existuje však jedna oblasť, známa ako Zem Marie Byrd, ktorú nikto nechce. Územie je pomenované po manželke amerického námorného dôstojníka Richarda E. Byrda, ktorý tento región preskúmal začiatkom 20. storočia. Táto krajina s rozlohou viac ako 1,5 milióna kilometrov štvorcových je najväčším nenárokovaným územím na svete. Aký je však dôvod, že územie nikto nechce? Podľa odborníkov je táto oblasť taká izolovaná a ťažko prekonateľná, že prevyšuje aj extrémne štandardy Antarktídy.

Na západnom brehu rieky Dunaj, medzi hranicami Srbska a Chorvátska, sa nachádza oblasť s názvom Gornja Siga, ktorú žiadna z týchto dvoch krajín nechce. Ide o územie, ktoré pozostáva len zo 7 štvorcových kilometrov zalesnenej pôdy, pričom funguje ako záplavová oblasť Dunaja. Aj keď je technicky pod chorvátskou kontrolou, úrady uvádzajú, že táto pôda je srbská.

Zatiaľ čo Chorvátsko a Srbsko nemajú o oblasť záujem, niektoré skupiny túto situáciu chceli využiť. V apríli 2015 malá skupina libertariánov vedená českým politikom Vítom Jedličkou umiestnila vlajku na neobývaný močiar a vyhlásila ho za nový mikroštát s názvom Liberland. Myšlienkou bolo zmeniť územie na libertariánsku utópiu bez povinných daní a minimálnych štátnych regulácií, pričom ako menu by používali Bitcoin.

Bohužiaľ, táto predstava narazila na niekoľko prekážok. Napriek tomu, že chorvátske úrady predtým prejavovali malý záujem o oblasť, neboli nadšené myšlienkou mať utopický libertariánsky mikroštát na ich prahu. Preto údajne zatýkali každého, kto sa pokúsil vkročiť na túto pôdu.