Zabilo ich démonické jadro: Fyzikom spôsobilo strašné bolesti, ich smrť je opradená záhadou

Tí, ktorí prežili atómové útoky na Hirošimu a Nagasaki, vedeli, ako presne vyzerá peklo na zemi. Našťastie, toto jadro nebolo nikdy nasadené, ale aj napriek tomu pripravilo o život dvoch vedcov. Tí s ním pracovali v laboratóriu Los Alamos v Novom Mexiku. Kvôli desivým okolnostiam, kvôli ktorým umreli, si plutóniová guľa vyslúžila aj nové pomenovanie, uvádza portál AllThatsInteresting.

Spojené štáty zhodili na Japonsko dve jadrové bomby. Jedna z nich dopadla na Hirošimu 6. augusta 1945 a druhá na Nagasaki 9. augusta. V prípade, že by sa Japonsko nevzdalo, USA mali pripravenú tretiu bombu poháňanú plutóniovým jadrom. Keď Japonsko 15. augusta oznámilo, že sa vzdáva, vedci z Los Alamos National Laboratory si jadro mohli ponechať pre ďalšie experimenty.

Výskumníci si chceli najprv otestovať, aké sú limity jadrového materiálu. Experimenty boli pritom mimoriadne riskantné. Dokonca boli také nebezpečné, že ich fyzik Richard Feynman prirovnal k provokovaniu nebezpečného zvieraťa. V roku 1944 zavtipkoval, že pokusy boli ako "šteklenie chvosta spiaceho draka".

Vedci chceli aj napriek tomu vykonať experimenty. Dopustili sa ale chýb, ktoré boli fatálne. Pred tragickými udalosťami malo jadro pomenovanie Rufus. Vážilo 6 kíl a meralo takmer 9 centimetrov. Po nečakanom zvrate si ale získalo nie veľmi vábny názov "démonické jadro".

21. augusta 1945, necelý týždeň po tom, čo sa Japonsko vzdalo, Daghlian vykonal experiment kritickosti na démonickom jadre, ktorý ho stál život. Fyzik ignoroval bezpečnostné protokoly a vstúpil do laboratória sám, len v sprievode ochranky, a pustil sa do práce. Daghlian obložil démonické jadro tehlami vyrobenými z karbidu volfrámu, čo vytvorilo akýsi bumerangový efekt pre neutróny vypúšťané samotným jadrom. Vedec priviedol jadro až k hranici extrémnej kritickosti.

Keď sa ale pokúšal odstrániť jednu z tehál, nechtiac ju pustil na plutóniovú guľu, čo spôsobilo silné neutrónové žiarenie. Daghlian zomrel 25 dní po tom, čo sa pustil do nebezpečného pokusu. Fyzik mal popálenú ruku a mal na nej pľuzgiere. Okrem toho trpel nevoľnosťou a bolesťami. Nakoniec upadol do kómy a zomrel vo veku 24 rokov.

Presne o deväť mesiacov neskôr, 21. mája 1946, démonické jadro opäť úradovalo. V šľapajach svojho kolegu pokračoval aj fyzik Louis Slotin, ktorý uskutočnil podobný experiment. Vedec chcel nad plutóniové jadro spustiť plášť z berýlia. Plášť chcel zastaviť tesne nad jadrom a skrutkovač použil na to, aby bol medzi plášťom a jadrom malý otvor. Aj keď bol upozornený na to, že riskuje, fyzik na to nedbal.

To sa mu stalo osudným, pretože skrutkovač sa vyšmykol. Berýliový kryt dopadol a plutóniové jadro prekryl. Miestnosť ožiarilo modré svetlo a sálajúce teplo pohltilo Slotina a ďalších sedem ľudí v laboratóriu. Keďže Slotin bol k jadru najbližšie, bol na tom najhoršie, pretože ho zasiahla smrteľná dávka žiarenia. Jeho ruka zmodrala a vytvorili sa na nej pľuzgiere. Počet bielych krviniek v jeho tele prudko klesol, trpel nevoľnosťou, bolesťami brucha a bol zmätený. O deväť dní zomrel vo veku 35 rokov.

Jadro zabilo Daghliana aj Slotina takmer identickým spôsobom. Oba prípady sa odohrali v utorok a navyše 21. deň v mesiaci. Obaja dokonca zomreli v tej istej nemocničnej izbe. Preto jadro dostalo už spomínanú prezývku. Smrť fyzikov tak navždy zmenila spôsob, akým vedci pracovali s rádioaktívnym materiálom.

Ručné experimenty, aké dovtedy fyzici vykonávali, boli okamžite zakázané. Od týchto udalostí výskumníci kvôli bezpečnosti manipulovali s rádioaktívnym materiálom na diaľku. V lete 1946 bolo jadro roztavené a uložené do zásob v prípade, že by sa Spojené štáty opäť rozhodli použiť jadrovú zbraň.