Najdrahšia vec na svete: Gram stojí 140 miliónov, môže spôsobiť technologickú revolúciu

Čo si predstavíte, keď sa vás niekto spýta na najdrahšiu vec na svete? Mnohým z vás napadne myšlienka, že by mohlo ísť o zlato, platinu, kaviár či šafran. Ako informoval portál Unilad, v skutočnosti sa však nič z toho nepribližuje k tejto látke s veľmi náročným názvom. Odborníci totiž odhadujú, že jeden gram stojí viac ako 140 miliónov dolárov.

Aká vec môže dosiahnuť takú šialene vysokú cenu? Vedci ju nazývajú Endohedrické fullerény na báze atómov dusíka, pričom to na prvý pohľad asi neznie zaujímavo, no v skutočnosti to môže mať obrovské využitie. Je to preto, že pomocou tejto látky by výskumníci mohli vyvinúť nové, pokročilejšie technológie.

Názov materiálu, konkrétne časť "fullerény", priamo súvisí s jeho štruktúrou. Tá je pomenovaná podľa architekta a filozofa Richarda Buckminstera Fullera, ktorý bol známy svojimi návrhmi s charakteristickými, do seba zapadajúcimi trojuholníkmi v geodetickej kupole. Rovnako funguje aj táto štruktúra, pričom dusík doslova držia v klietke atómy uhlíka.

Vedci poznamenali, že s pomocou endohedrálnych fullerénov na báze atómu dusíka, ktoré boli vyvinuté oxfordskými vedcami z biotechnickej spoločnosti Designer Carbon Materials, by mohli vytvoriť malé a veľmi presné atómové hodiny. Tie sú kľúčovým prvkom fungovania systémov GPS, vďaka čomu sú nesmierne dôležité pre rôzne typy navigácií.

Problém je v tom, že v súčasnosti sú atómové hodiny veľmi veľké, pričom pripomínajú staré počítače zo 60. rokov, ktoré zaberali celú miestnosť. Použitie tejto prelomovej látky by však mohlo spôsobiť revolúciu, pretože by sa hodiny zmenšili na veľkosť dnešného smartfónu. To by malo obrovské dôsledky na využívanie tejto technológie a mnohí sa domnievajú, že by sa ich fungovanie rozšírilo aj za rámec navigovania.

Vedci predpokladajú, že dostatočne malé atómové hodiny by sa dali použiť na veľmi presné určenie polohy akéhokoľvek objektu. Počítajú aj s tým, že v budúcnosti by dokonca aj smartfóny mohli mať vo vnútri svoje vlastné atómové hodiny.