Zo štatistík vyplýva, že 90 % ľudí, ktorí zomrú na rakovinu pľúc, sú fajčiari. Je však známe, že táto skutočnosť sa netýka každého aktívneho fajčiara. Vedci zrejme odhalili záhadu, prečo niektorí celoživotní fajčiari nezomrú na karcinogénne ochorenie, uvádza portál ScienceAlert.
Gény, ktoré opravujú DNA, sú u niektorých ľudí aktívnejšie
Odpoveďou na túto otázku je práve genetika. U ľudí, ktorí fajčia, no nikdy sa u nich nevyvinie rakovina pľúc, objavili vedci prirodzenú výhodu. Bunky, ktoré lemujú ich pľúca, postupom času mutujú čoraz menej a menej. Tieto zistenia boli publikované v štúdii uverejnenej v časopise Nature.
Vedci zistili, že gény slúžiace na opravu DNA sú u niektorých ľudí o niečo aktívnejšie, a práve to ich chráni pred vznikom rakoviny, hoci jedinec pravidelne fajčí. V štúdii boli preskúmané genetické profily, ktoré odobrali z priedušiek 14 nefajčiarov a 19 ľahkých, stredných až ťažkých fajčiarov.
Pneumológ Simon Spivack tvrdí, že povrchové pľúcne bunky prežívajú roky, prípadne desaťročia. Vďaka tomu dokážu hromadiť mutácie, ktoré narastajú vekom aj fajčením. Práve tieto bunky majú najväčšiu pravdepodobnosť, že budú rakovinovými. Mutácie podľa autorov štúdie pribúdajú s vekom a fajčiari majú výrazne poškodené DNA. Avšak neplatí to pre všetkých fajčiarov.
Gény na opravu DNA sú zdedené alebo získané
Kým množstvo cigariet, ktoré ľudia vyfajčili, malo súvis so zvýšenou mutáciou, po asi 23 rokoch fajčenia jednej škatuľky denne riziko pomaly kleslo. Spivack ďalej dodal, že tuhí fajčiari nemali tú najvyššiu mutačnú záťaž.
Z údajov vyplýva, že títo fajčiari mohli prežiť tak dlho z toho dôvodu, že ich organizmus dokázal potlačiť akumuláciu mutácií. Jedinci majú prirodzene odolnejšie systémy slúžiace na opravu poškodenej DNA či na detoxikáciu dymu.
Z týchto poznatkov sa dá vytušiť, prečo sa pri 80 až 90 % celoživotných fajčiarov nikdy nepreukáže rakovina pľúc. Rovnako tak vysvetľuje aj fakt, prečo sa objavuje aj u nefajčiarov. Gény, slúžiace na opravu DNA, sú buď zdedené, alebo ich človek získa počas života.
Nie sú však jediným faktorom vplývajúcim na riziko prepuknutia rakoviny. Svoju rolu zohrávajú aj environmentálne faktory, napríklad strava, ktoré taktiež môžu ovplyvniť živiny v organizme a vplývať na vývoj nádorového ochorenia.