Severná Kórea či Disneyland: Svetové oblasti, cez ktoré sa piloti neodvážia preletieť

Komerčné lietanie radikálne zmenilo cestovanie, pričom pred jeho vzostupom boli možnosti ľudí navštíviť vzdialené krajiny oveľa obmedzenejšie. Turistom tento vynález skrátil dobu prepravovania na zlomok času, akým by sa na miesto pôvodne dostali napríklad pomocou vlaku či parníka. Ako informoval portál Grunge, napriek tomu aj v súčasnosti existujú miesta na svete, cez ktoré lietadlá neletia a radšej sa im vyhnú.

Stratené mesto Inkov, ktoré leží na horskom hrebeni nad údolím Urubamba v Peru, ukrýva mnohé masívne stavby vrátane chrámu, kamenných domov, hradieb, no napríklad i cintorín. Toto starobylé miesto navštevujú ročne milióny ľudí. To však má pozitívne aj negatívne dôsledky, pričom na jednej strane turizmus zvyšuje príjem na udržiavanie pamiatky, no na druhej strane prináša množstvo environmentálnych dôsledkov.

V roku 2006 preto peruánska vláda zaviedla bezletovú zónu okolo Machu Picchu. Dôvodom bolo, že nízko letiace helikoptéry, ktoré turistom ukazovali mesto z vtáčej perspektívy, mali potenciál poškodiť lokálnu faunu a flóru. V oblasti je odvtedy úplne zakázané lietať.

Sväté mestá Mekka a Medina, ktoré ležia v Saudskej Arábii, patria medzi najdôležitejšie miesta Islamu. Každý rok ich navštívia milióny moslimov v rámci takzvaného hadždž, ktorý označuje púť do Mekky a jeden z piatich pilierov islamskej viery. Saudskoarabská vláda berie bezpečnosť týchto posvätných miest a ich obyvateľov veľmi vážne. Okrem toho, že rozhodujú o tom, kto do nich môže vstúpiť, prísne strážia aj ich vzdušný priestor.

Ako informovala francúzska tlačová agentúra Agence France-Presse, nielenže sa cudzinci nemôžu dotýkať pôdy v Mekke, ale tiež nemajú povolený vstup do vzdušného priestoru mesta, a teda nad ním nemôžu lietať. Veľká mešita v Mekke aj Prorokova mešita v Medine sa považujú za bezletové zóny. Toto nariadenie vláda prísne presadzuje a vzťahuje sa na moslimov aj neveriacich. Výnimkou sú len helikoptéry, ktoré môžu občas preletieť nad mestom kvôli spravodajstvu alebo bezpečnosti obyvateľov.

Indický Tádž Mahal je už niekoľko storočí jednou z najvyhľadávanejších turistických destinácií na svete. Turistom pritom ponúka ohromujúcu architektúru, dekorácie či impozantné miestnosti vrátane obrovského mauzólea, mešít, záhrad či múzea, ktoré je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Do roku 2010 neexistovali žiadne oficiálne obmedzenia vo vzdušnom priestore okolo Tádž Mahalu, ale to sa zmenilo po mnohých sťažnostiach. Podľa denníka The Times of India v roku 2015 archeológovia aj bezpečnostná služba, ktorá pamiatku spravuje, požiadali o zriadenie oficiálnej bezletovej zóny po tom, čo indická armáda niekoľkokrát narušila vzdušný priestor v bezprostrednej blízkosti mauzólea.

Aj keď však neskôr úrady vytvorili z oblasti bezletovú zónu, stále bolo možné vidieť, ako prevádzkovatelia dronov lietajú v okolí stavby. V roku 2022 tiež mnohí spozorovali, ako nad Tádž Mahalom poletovalo komerčné lietadlo, čo vyvolalo ďalšiu vlnu kritiky zo strany archeológov.

Od roku 1945, kedy sa Kórea rozdelila, sa vzťahy medzi Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR) a ostatnými krajinami veľmi nezlepšili. Keďže Spojené štáty americké podporujú Južnú Kóreu, úrady sa rozhodli zakázať civilným lietadlám, aby sa približovali k Pchjongjangu, hlavnému mestu KĽDR.

Toto obmedzenie prvýkrát zaviedla americká Federálna správa letectva v roku 1997. Táto vládna agentúra pritom uviedla, že za viac ako 25 rokov sa nariadenia s narastajúcim napätím ešte viac sprísnili.

Sopky predstavujú obrovské nebezpečenstvo pre každé existujúce lietadlo. Ako informovala Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO) v správe z roku 2012, vyvrhnuté častice sopečnej horniny sú schopné spôsobiť vážne poškodenie vonkajšej časti lietadla a môžu dokonca zakryť výhľad pilotov tým, že sa usadia na čelnom skle.

K tomu môže situáciu zhoršiť aj vzduch v kabíne, ktorý sa kvôli kontaminácii sopečným popolom zmení na nedýchateľný. Musíme zobrať do úvahy aj časť lietadla, ktorá poháňa celý stroj vpred. Motory by totiž mohli nasať sopečný popol, čo by ich silne poškodilo. To môže spôsobiť zníženie výkonu alebo dokonca aj úplné zlyhanie motorov.

Jedny z najnáročnejších podmienok, v ktorých môžu piloti lietať, predstavujú tie v ázijskom Nepále. V tejto oblasti sa totiž môžu stretnúť s rýchlo meniacim sa vetrom, hustotou a tlakom vzduchu či teplotou ovzdušia.

Podľa agentúry Bloomberg v rokoch 2012 až 2022 zahynulo pri 10 rôznych haváriách lietadiel v Nepále viac ako 130 ľudí. Úrady pritom poukázali na to, že dôvodom týchto tragických nehôd bol ťažký terén, extrémna nadmorská výška a meniace sa poveternostné podmienky. Aj keď teda neexistuje žiadne oficiálne obmedzenie, ktoré by zakazovalo lietať vo vzdušnom priestore tejto krajiny, predstavuje obrovskú výzvu aj pre mnohých skúsených pilotov.

Od 50. rokov 20. storočia môžu turisti navštíviť zábavný park Disneyland, ktorý je jednou z najobľúbenejších rodinných destinácií na svete. Od teroristických útokov v New Yorku z 11. septembra 2001 je však Disneyland zaradený medzi bezletové zóny. Podľa oznámenia americkej Federálnej správy letectva sa tieto zóny rozprestierajú v okruhu približne 5 kilometrov a pokrývajú nadmorskú výšku až jeden kilometer.

Toto obmedzenie však možno onedlho zrušia členovia konzervatívnej strany na čele s floridským guvernérom Ronom DeSantisom. Politici sa totiž snažili zaviesť legislatívu na odstránenie bezletovej zóny v Disneylande. Aj keď mal návrh niekoľko podporovateľov, zatiaľ sa o ňom nehlasovalo.