Viac ako 40-ročné obdobie Studenej vojny je plné incidentov, ktoré mohli viesť k úplnému zničeniu sveta. Toto obrovské napätie medzi Spojenými štátmi a ZSSR tiež mohlo vyvrcholiť v 80. rokoch. Ako informoval portál Unilad, od vypuknutia jadrovej vojny a celosvetovej skazy však ľudstvo zachránil jeden vojak, ktorý sa rozhodol, že vystrelenie rakiet z USA nenahlási svojim veliteľom.
Dlhý súboj
Studená vojna odkazuje na obdobie od roku 1947 do roku 1991, kedy sa ZSSR a USA stali obrovskými súperiacimi veľmocami, ktoré sa snažili jeden druhého predbehnúť vo všetkých oblastiach, vrátane zbrojárstva, výpočtovej techniky či astronómie. Neslávne známym príkladom je Kubánska raketová kríza, počas ktorej bola okolo Kuby zavedená blokáda a napätie medzi USA a ZSSR dosiahlo najvyššiu úroveň.
Aj keď sa možno nikdy nedozvieme, koľkokrát sme boli nesmierne blízko k celosvetovej skaze, malou útechou nám môže byť informácia, že v jednom momente ľudstvo pred jadrovým zničením zachránil obyčajný vojak menom Stanislav Petrov.
Dôležité rozhodnutie
26. septembra 1983 mal Petrov službu v miestnosti OKO, kde sa nachádzal satelitný systém včasného varovania pred raketami, keď sa stalo niečo nečakané. Prístroj vtedy ukázal, že na Sovietsky zväz bolo zo Spojených štátov vypustených niekoľko jadrových hlavíc. Pri tomto scenári by bol podľa protokolu okamžite vypálený celý arzenál ZSSR späť na Spojené štáty. Tento scenár sa riadil stratégiou s názvom "Zaručené vzájomné zničenie", pri ktorej ak jedna strana zaútočí, znamená to, že aj ona bude zničená.
Údaje zo systému ukazovali, že rakety sa blížili k ZSSR. Podľa nariadení by pritom každý príslušník armády mal odovzdať takéto závažné informácie svojmu nadriadenému. To by však viedlo k okamžitej jadrovej vojne. "Mal som k dispozícii všetky údaje naznačujúce, že prebieha raketový útok. Ak by som poslal hlásenie môjmu veliteľovi, nikto by proti tomu nepovedal ani slovo," uviedol Petrov.
Vtedajší 44-ročný podplukovník to však neurobil. Namiesto toho nariadil systému, aby tieto údaje vyhodnotil ako falošný poplach a rozhodol sa počkať. "Neexistovalo žiadne pravidlo o tom, ako dlho sme mohli premýšľať o situácii pred nahlásením poplachu. Vedeli sme však, že každá sekunda otáľania nás uberá o drahocenný čas," uviedol Petrov s tvrdením, že radšej veleniu nahlásil poruchu systému.
Po asi najdlhších 23 minútach v ľudskej histórii si Petrov uvedomil, že ak by štart rakiet bol skutočný, ozbrojené sily by dávno začali hlásiť prvé jadrové výbuchy. Nakoniec sa zistilo, že naozaj išlo o poruchu systému. Tú spôsobil nezvyčajný sklon slnečných lúčov na horných vrstvách oblakov. Samotného Petrova armáda za jeho prečin nijako nepotrestala, no rozhodla sa, že ho ani neodmení.