Terakotová armáda a pasce chránia cisára už vyše 2-tisíc rokov. Vedci sa boja hrobku otvoriť

V roku 1974 narazili farmári na jeden z najdôležitejších archeologických objavov všetkých čias, ktorý sa nachádzal na poli v provincii Šen-ši v Číne. Išlo o úlomky hliny, ktoré mali tvar ľudskej postavy. To spustilo výkopové práce, ktoré odhalili tisícky podobných terakotových modelov vojakov v životnej veľkosti. Ako informoval portál IFLScience, archeológovia však majú v súčasnosti obavy vykonať ďalší výskum.

Archeologické vykopávky odhalili obrovský počet hlinených postáv, ktoré tvorili vojaci, akrobati, úradníci, kone či iné zvieratá. Podľa informácií terakotová armáda už viac ako 2-tisíc rokov stráži neďaleké mauzóleum Š'-chuang-tiho, prvého cisára dynastie Čchin, ktorý vládol v rokoch 247 až 221 pred naším letopočtom. Predpokladá sa, že dokopy vedci našli približne 9-tísic hlinených sôch.

Zatiaľ čo veľké časti pohrebiska obklopujúceho mauzóleum boli preskúmané, samotnú cisársku hrobku archeológovia nikdy neotvorili. Aj keď sa vedci chcú pozrieť na zapečateného panovníka, obávajú sa, že ďalšie vykopávky by poškodili jeho pohrebisko. Archeológovia by tak mohli stratiť dôležité historické informácie o pochovaní cisára.

V súčasnosti sa na vstup do hrobky dá použiť iba technika, ktorá predstavuje vysoké riziko spôsobenia nenapraviteľných škôd. Archeológovia pritom nechcú, aby sa stalo to, čo vykonal Heinrich Schliemann pri riadení vykopávok Tróje v 70. rokoch 19. storočia. Ten kvôli uponáhľaným rozkazom zničil takmer všetky pozostatky tohto starovekého mesta.

V správe, ktorú napísal čínsky historik S'-ma Čchien približne 100 rokov po smrti cisára, bolo zároveň vysvetlené, že miesto odpočinku chránia nástražné pasce. Tie sú podľa jeho slov navrhnuté tak, aby zabili každého votrelca. "Postavili paláce pre sto úradníkov a hrobku naplnili vzácnymi artefaktmi a nádhernými pokladmi. Remeselníci dostali príkaz vyrábať kuše a šípy pripravené na zasiahnutie každého, kto vstúpi do hrobky," napísal.

Správa tiež odhaľuje, že pri pasciach bola použitá aj ortuť. Ide o jedovatú látku, ktorá po vypustení do prostredia môže zostať v obehu aj tisíce rokov. Hrozbu potvrdila aj štúdia vedcov, ktorí skúmali koncentráciu tejto látky v okolí hrobky, pričom namerali výrazne vyššie hodnoty, než je obvyklé. "Prchavá ortuť môže unikať cez trhliny, ktoré sa v hrobke časom vyvinuli. Naše vyšetrovanie preto podporuje staroveké záznamy z kroniky," uvádza dokument z roku 2020.

Hrobka prvého cisára dynastie Čchin preto naďalej zostáva zapečatená a chránená terakotovou armádou. Archeológovia však dúfajú, že stále rýchlejší technologický pokrok ich onedlho privedie k novému spôsobu skúmania, vďaka ktorému získajú nové informácie o starovekej čínskej kultúre.