Ľudia majú na koži neviditeľné vzory, ktoré majú tendenciu sa opakovať. Tieto škvrny sú pritom viditeľné iba pri závažných typoch ochorení pokožky, ako napríklad ekzém či vitiligo. Ako informoval portál Science Alert, zaujímavý poznatok odhalili odborníci už na konci 19. storočia, no nehovorili o ňom ďalších 100 rokov.
Podivné línie na telách
Na prelome 19. a 20. storočia študoval nemecký dermatológ Alfred Blaschko kožu viac ako 150 pacientov. Všímal si pritom vzory materských znamienok a iných kožných ochorení na ich telách a zistil, že sa objavujú v určitých opakovacích líniách.
Zdalo sa, že sa tieto obrazce ukázali už pri narodení a nesledovali žiadny iný známy systém, ako sú napríklad cievy alebo nervy. Namiesto toho vytvárali široké oblúky na hrudníku, rôzne hornaté tvary cez chrbát a slučky na zadku. O 100 rokov neskôr tieto poznatky rozšíril lekár Rudolph Happle o ďalšie podrobnosti, vrátane špirál na hlave a krku.
Predpokladá sa pritom, že tieto Blaschkove línie ukazujú časové pásmo embryonálneho vývoja, kedy sa naše bunky delili a vrástli do kože. Konkrétne ide o cesty keratinocytov, hlavných buniek v našej povrchovej pokožke, a melanocytov, buniek nachádzajúcich sa hlboko v epiderme, ktoré sú zodpovedné za náš kožný pigment. Samotné melanocyty sa vytvárajú už v čase, kedy náš organizmus tvorí len niekoľko stoviek buniek.
Rovnaké nastavenie
V tomto štádiu vývoja u žien si bunky začnú náhodne vyberať, ktorý chromozóm X je potrebné odstaviť, pretože pre každú bunku potrebujeme iba jeden aktívny. Každý potomok však dedí dva chromozómy X, jeden od mamy a jeden od otca. To spôsobí, že niektoré embryonálne bunky, z ktorých vznikajú naše kožné bunky, budú mať chromozóm X od otca, zatiaľ čo iné budú od matky.
Všetky ostatné bunky, ktoré sa delia z týchto prvotných, si pritom zachovajú rovnaké nastavenie, čo znamená, že celá Blaschkova línia bude tiež mať túto verziu DNA, zatiaľ čo obrazce vedľa nej môžu, ale aj nemusia byť rovnaké.
Táto metóda genetického vzorovania sa nazýva mozaicizmus a môže sa vyskytnúť pri mutáciách, ktoré sa vyskytujú aj v ranom štádiu vývoja, nielen pri štruktúrach spojených s chromozómom X. Keďže farbu ľudského pigmentu určuje viac než len gén, tento efekt u ľudí zvyčajne nevidíte. Avšak u iných zvierat, ako napríklad u mačiek, je farba srsti spojená výlučne s ich chromozómom X.
Niektoré podmienky však môžu tieto čiary zviditeľniť aj u ľudí. Mutácie zahŕňajúce bunky produkujúce farby môžu vytvoriť takzvanú pigmentovú mozaiku, ktorá sa prejavuje vo forme pruhov po Blaschkových líniách.
Ďalším zriedkavým, ale extrémnym príkladom mozaiky u ľudí je takzvaný chimérizmus, ktorý nastáva, keď sa dve rôzne oplodnené vajíčka spoja do jedného jedinca. Môžu sa prejaviť náhodnou kombináciou dvoch geneticky odlišných typov pleti, ktoré najčastejšie vytvárajú šachovnicu. Niektorí vedci sa domnievajú, že tieto línie môžu tiež vysvetľovať spôsob šírenia vyrážok či vytvárania bežnejších kožných ochorení, akými sú ekzém či psoriáza.