20 rokov trvajúca štúdia od americkej vesmírnej agentúry skúmala zmrazené vzorky krvi od astronautov, ktorí strávili čas v kozme. Výsledky ukázali, že po návrate na Zem sa všetkým zúčastneným zmenila DNA. Portál Space uvádza, že tento problém bude musieť NASA vyriešiť predtým, ako naplno spustí program Artemis, v ktorom chce vykonávať dlhšie cesty do vesmíru.
Zmeny nastali aj po kratších letoch
Výskumníci sa rozhodli vykonať štúdiu potom, čo sa v poslednom čase zvýšil záujem o komerčné lety do vesmíru. Podľa Davida Goukassiana, hlavného autora výskumu, vedci chceli zistiť potenciálne zdravotné riziká, ktoré "sú spojené s opakovanými alebo dlhotrvajúcimi prieskumnými vesmírnymi misiami."
Do výskumu zapojili 14 astronautov, ktorí sa zúčastnili krátkodobých letov. Subjekty leteli v rokoch 1998 až 2001, pričom v priemere zostali v kozme 12 dní. Zhruba 85 percent skupiny tvorili muži a šesť astronautov bolo vtedy na svojej prvej misii. Vedci odobrali vzorky krvi dvakrát, 10 dní pred letom a v deň pristátia. Tie potom uložili do mrazničky pri teplote mínus 80 stupňov, kde zostali nedotknuté viac ako 20 rokov.
Zvýšené riziko rakoviny
Výsledky testov ukázali, že DNA astronautov sa po pobyte vo vesmíre zmenila. Mutácie, ktoré vedci spozorovali v génoch, však modifikovali menej ako dve percentá celej štruktúry.
Výskumníci uviedli, že jednotlivci, ktorí prekročia túto hranicu, čelia väčšiemu riziku vzniku kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny. "Prítomnosť týchto mutácií nemusí nutne znamenať, že sa u astronautov vyvinú takéto choroby, ale po vystavení silnému žiareniu v extrémnych podmienkach vesmíru sa nebezpečenstvo môže zvýšiť," dodal Goukassian.
Výskumníci vo vyhlásení doplnili, že vyriešenie tohto problému musí byť v súčasnosti prioritou, keďže NASA plánuje dlhšie vesmírne cesty na Mesiac s programom Artemis a snaží sa uskutočniť aj prvé lety na Mars.