Ešte v roku 1927 sa profesor na univerzite v Austrálii rozhodol, že dokáže študentom, že aj pevné materiály sú do istej miery tekuté. Na experiment použil dechtovú smolu, ktorá v minulosti slúžila ako materiál zabezpečujúci vodoodolnosť lodí, píše portál amusingplanet.com.
Pri izbových teplotách je smola pevná a neroztriešti ju ani silný náraz. Thomas Parnell však chcel dokázať opak. Smolu roztopil a vložil do lievika zo skla, ktorý mal v strede zátku. Po troch rokoch sa rozhodol, že zátku uvoľní, aby smola mohla odtekať.
Prvá kvapka dopadla na dno po ôsmich rokoch a ďalšia až po deviatich rokoch. Tretej kvapky, ktorá padla v roku 1954, sa Parnell, žiaľ, nedožil. Po tom, ako zomrel, bola nádoba odložená do skrinky.
Postupom času by sa na jeho pokus zabudlo, avšak John Mainstone, ktorý nastúpil na univerzitu v Queenslande v roku 1961, oprášil tento experiment. Jeden z jeho kolegov mu ukázal nádobu a žiadal, aby bola vystavená pre študentov. Škola to však zamietla, pretože si vedenie myslelo, že experiment nie je zaujímavý.
O pravdivosti svojich slov ich Mainstone presvedčil v roku 1975. Aktuálne je experiment vysielaný online a môže ho sledovať celý svet.
Zaujímavosťou je aj to, že počas trvania experimentu sa nikomu nepodarilo vidieť, ako sa kvapka smoly oddelila a padla do nádoby. Vyšlo to až v roku 2014, kedy na dno padla deviata kvapka.
POZRI SI VIDEO:
Tento pokus má svoje miesto aj v Guinessovej knihe rekordov ako najdlhšie trvajúci vedecký experiment.