Mandragora či páchnuce kvety: Magické rastliny z Harryho Pottera, ktoré skutočne existujú

Fanúšikovia Harryho Pottera vedia, že mnohé kúzla a elixíry, ktoré postavy z čarodejníckeho sveta používajú, vznikajú za pomoci magických rastlín. Aj keď je ich výzor upravený, aby viac vyhovoval parametrom fantastického príbehu, ukázalo sa, že autorka J. K. Rowling sa inšpirovala aj skutočnými rastlinami. Ako informoval portál DailyMail, niektoré z nich majú dokonca podobné vlastnosti.

V príbehu o Harrym Potterovi sa často spomínajú slávne mandragory, ktoré vydávajú strašný krik, keď ich niekto vytiahne z pôdy, pričom ich kvílenie môže byť aj smrteľné. Autorka kníh sa mohla i tu inšpirovať koreňmi skutočných rastlín mandragory, ktoré pochádzajú z oblastí Stredozemného mora. Bylina je známa svojimi halucinogénnymi či anestetickými vlastnosťami, ktoré sa využívajú v modernej medicíne, a tiež výzorom pripomínajúcim malé ľudské telá.

Magický prášok na kýchanie sa v čarodejníckom svete dá kúpiť v Zonkovom obchode so zábavným tovarom v dedinke Rokville. Táto látka pritom spôsobuje nekontrolovateľné kýchanie u tých, ktorí ju vdýchnu. Zatiaľ čo zložky tohto prášku nie sú v knihách alebo filmoch konkrétne objasnené, J. K. Rowling sa mohla inšpirovať rastlinným rodom s názvom helénium.

Tieto rastliny pochádzajúce z Južnej a Severnej Ameriky obsahujú takzvaný helenalín, ktorý vyvoláva kýchanie. Ministerstvo poľnohospodárstva Spojených štátov amerických uviedlo, že sušené listy a hlavy helénia jesenného sa historicky používali na vytvorenie šnupacieho tabaku, ktorý spôsoboval kýchanie.

V čarodejníckom svete existuje aj protivlkolačí elixír, ktorý zabraňuje tomu, aby sa človek premenil na vlkolaka. Najviac ho v príbehu využívala postava menom Remus Lupin, aby si udržala ľudskú podobu počas splnu. Primárna zložka tohto elixíru sa však nachádza aj v skutočnom svete. Je ním takzvaný aconitum napellus, ktorý je v slovenčine známy ako prilbica modrá.

V stredovekej Európe sa pritom predpokladalo, že táto extrémne jedovatá rastlina môže ochrániť ľudí proti vlkolakom. Podľa povier však prilbicu využívali aj čarodejnice, ktoré pomocou nej mali vedieť lietať. V skutočnosti však kvety tejto rastliny môžu byť aj smrteľné, ak sa s nimi manipuluje bez rukavíc. V roku 2014 zomrel 33-ročný záhradník po tom, čo sa iba obtrel o prilbicu.

Prvá kniha z čarodejníckeho sveta s názvom Harry Potter a kameň mudrcov predstavuje čitateľom rastlinu zvanú diabolské osídlo. Ide pritom o dlhú lianu, ktorá dokáže uväzniť a udusiť ľudí. V príbehu si však Hermiona, ktorá sa ocitne spoločne s Harrym a Ronom v tejto pasci, spomenie, že rastlina neznáša teplo a svetlo, a preto kúzlom na vytvorenie jasného záblesku zachráni seba aj svojich priateľov.

Aj táto rastlina existuje v skutočnom svete, pričom sa nazýva durman obyčajný. Ide o silne jedovatú bylinu, ktorá pri požití môže spôsobiť halucinácie, rozmazané videnie, kómu alebo dokonca smrť. Je to preto, že obsahuje alkaloidy, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém. Podobne ako v magickej verzii, ani táto rastlina nemá rada svetlo a čaká až do noci, kým otvorí svoje veľké kvety, aby prilákala nočné opeľovače, ako napríklad netopiere.

Vo filme Harry Potter a Fénixov rád sa objavuje čarovná rastlina s názvom Mimbulus Mimbletonia. Išlo pritom o druh podobný kaktusu so zvláštnym obranným mechanizmom, pri ktorom vystrekol zelenú tekutinu páchnucu ako hnoj.

Aj pri tejto rastline sa však autorka príbehu mohla inšpirovať druhmi z reálneho sveta. Jedným z nich je napríklad Stapelia, ktorá je známa ako hviezdicový kaktus. Ide pritom o rastlinu, ktorej kvety páchnu ako hnijúce mäso. Pomocou tohto mechanizmu však dokáže prilákať muchy, ktoré ju opeľujú.