15. aug. 2023 o 12:25
Miloš Audi, unilad.com, iflscience.com

Krypta, ktorá zakrýva tony jadrového odpadu, začala praskať. Vedci sa obávajú kontaminácie

placeholder
Betónová krypta, ktorá zakrýva jadrový odpad, začala praskať.
Zdroj: twitter.com/bja_samuel

V 70. rokoch 20. storočia vláda Spojených štátov vybudovala betónovú kryptu, ktorá zakrývala obrovské množstvo jadrového odpadu vyprodukovaného z testov atómových bômb. V súčasnosti však tento objekt čelí veľkému problému.

Zaujímavosti
15. aug. 2023 o 12:25
Krypta, ktorá zakrýva tony jadrového odpadu, začala praskať. Vedci sa obávajú kontaminácie

V 70. rokoch 20. storočia vláda Spojených štátov vybudovala betónovú kryptu, ktorá zakrývala obrovské množstvo jadrového odpadu vyprodukovaného z testov atómových bômb. V súčasnosti však tento objekt čelí veľkému problému.

Pred takmer pol storočím bola na malom ostrove v Tichom oceáne skonštruovaná betónová krypta, do ktorej uschovali jadrový odpad. V posledných rokoch však vznikajú komplikácie, pretože rádioaktívne látky začali presakovať na povrch. Ako informoval portál Unilad, vedci sa obávajú, že v budúcnosti pôjde o nový zdroj kontaminácie svetových oceánov.

Zakrytý jadrový odpad

Počas studenej vojny Spojené štáty americké využívali ostrovy v Tichom oceáne na testovanie jadrových zbraní a v rokoch 1946 až 1958 vykonali sériu experimentov na atole (koralovom ostrove) s názvom Enewetak. Takéto bomby však otrávili pôdu okolo seba a vytvorili rádioaktívny odpad nebezpečný pre životné prostredie.

V roku 1977 preto vláda začala stavať obrovskú betónovú kryptu na uskladnenie jadrového odpadu z testov bômb. Nazvali ju Runitský dóm, pretože sa nachádzala na Runitskom ostrove, hoci ju prezývali aj "sarkofág". Tisíce ľudí preto zoškrabali jadrový odpad do krátera a zakryli ho betónom, aby sa nedostal von.

Prelomenie ochrany

Bohužiaľ, aj keď tento plán fungoval takmer 50 rokov, v súčasnosti prináša množstvo problémov. Ako informoval portál IFL Science, správa z roku 2019 varovala, že meniace sa poveternostné podmienky na ostrove spôsobujú praskanie betónovej kupoly. Tento problém zhoršujú aj zvyšujúce sa teploty či nárast hladiny oceánov, pretože betón nie je vyvýšený nad zemou a kvôli morskej vode eroduje.

Rádioaktívny materiál kvôli tomu vyteká do zeme na zvyšku ostrova a uniká aj do mora. Ak by plutónium zostalo v kráteri pokrytom betónovou kupolou, podľa vedcov by nedošlo ku kontaminácii vody. Všetko by sa ale mohlo zmeniť, keby ochrana povolila a voda by kvôli tomu mohla prúdiť do krátera i von.

Napriek tejto hrozbe sa však mnohí odborníci neobávajú katastrofy. Expert na morskú rádioaktivitu Ken Buesseler povedal, že vedci už roky vedia o tom, že materiál cez kupolu presakuje. Analýza však ukázala, že na povrch sa dostalo iba malé množstvo odpadu. To znamená, že okolitá oblasť neprekračuje bezpečnostné štandardy. Okrem toho tiež výskumníci tvrdia, že plutónium ukryté pod Runitským dómom je len zlomkom toho, čo sa uvoľnilo počas jadrových testov.

Hoci expert uviedol, že situácia je momentálne v poriadku, ozrejmil aj ďalší problém. Vláda v 70. rokoch totiž neuvažovala nad tým, že hladina mora sa bude postupne dvíhať. Preto je podľa neho viac než pravdepodobné, že kupola bude do konca tohto storočia čiastočne alebo úplne ponorená.